Grassalkovichova záhrada

Grassalkovichova záhrada

Grassalkovichova (dnes nazývaná aj Prezidentská) záhrada bola založená v rokoch 1756 – 1760 grófom Antonom Grassalkovichom, ktorý pôsobil v službách Márie Terézie. Gróf dal okrem záhrady postaviť aj letný neskorobarokový palác. Záhrada mala rovnako ako palác reprezentačnú funkciu a bola situovaná z jeho severnej strany.

Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Pravidelná úprava francúzskeho typu
Kraj:
Bratislavský
Obec:
Bratislava - Staré Mesto
Adresa:
Záhrada sa nachádza priamo v centre Bratislavy za Prezidentským palácom, z ľavej strany ju lemuje Štefánikova ulica a z pravej Banskobystrická.
Nadmorská výška:
m.n.m.
Zaujímavosti v okolí:
Prezidentský palác, Bratislavský hrad, pamiatková rezervácia – Staré Mesto, fontána na Námestí Slobody a. i.
N 0.0000000
E 0.0000000
Parkovisko v blízkosti
Toalety
Ihrisko a iné športoviská
Občerstvenie v blízkosti
Svadobné a iné fotenie

Z histórie

Grassalkovichova záhrada bola založená v rokoch 1756 – 1760 grófom Antonom Grassalkovichom. Gróf Grassalkovich dal postaviť aj letný neskorobarokový palác, ktorý mal spolu so záhradou reprezentačnú funkciu. Na južnej strane sa nachádzalo čestné nádvorie. V centre záhrady bol oválny zelený parter (časť parku/záhrady pred priečelím budovy) doplnený o kvetinovú výsadbu. Grassalkovichova záhrada nadväzovala na palác prostredníctvom jej osovej kompozície typickej pre barokovo-klasicistickú úpravu. Bol do nej výhľad aj zo slávnostnej sály umiestnenej na poschodí stredového rizalitu.  Priamo prepojená bola so salou terrenou, z ktorej sa vychádzalo do areálu troma dverami.

V rokoch 1897 – 1918 boli novými majiteľmi paláca a záhrady arciknieža Fridrich Habsburský s manželkou Izabellou de Croy, ktorí iniciovali jej neoslohovú úpravu. Spočívala v pretvorení centrálnej časti vo voľnejšej prírodno-krajinárskej forme, pričom bočné plochy ostali symetrické. Počas druhej svetovej vojny bol palác sídlom prezidenta. Po roku 1948 sa zmenil na Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda, vystaval sa amfiteáter, garáže, bazén a pod. Odstránili sa mnohé stromy, čo necitlivo zasiahlo do záhradnej kompozície. V roku 1974 bola záhrada znova upravovaná, kamenný múr, ktorý ju predtým obklopoval, bol nahradený kovovou mrežou a niektoré budovy boli zbúrané.

V 90. rokoch minulého storočia sa záhrada zrekonštruovala v duchu pôvodnej barokovej úpravy. Ponechala sa v nej však fontána z obdobia socializmu, ktorá je prezentovaná ako novotvar. Po vzniku Slovenskej republiky sa palác znova stal sídlom prezidenta.

Opis parku

V smere od Prezidentského paláca sú po ľavej a pravej strane vyvýšené trávnaté plochy s tzv. prezidentskými alejami stromov – naľavo je prezidentská aleja vysadená z pagaštanov pleťových, napravo dubov letných. Vysádzanie týchto alejí inicioval prezident Rudolf Schuster. Počas svojej návštevy Slovenska vysadili zahraniční prezidenti/ky jeden strom. Popri alejách je umiestnená sochárska výzdoba, ktorú na niektorých miestach zdobia okrasné kvety ako sirôtky, vavrínovce a vresy. V strede sa nachádza trávnatý oválny parter (časť parku/záhrady pred priečelím budovy), ktorého plochu návštevníci často využívajú na športové aktivity. Z oboch strán je parter lemovaný strihanými živými plotmi z krušpánu vždyzeleného (buxus). Parter ukončuje replika sochy Márie Terézie jazdiacej na koni pôvodne z 18. storočia, ktorú zrekonštruoval akademický sochár Miroslav Černák. Dominantou protiľahlej časti záhrady je fontána s názvom Radosť zo života z roku 1978. Navrhol ju kolektív architektov, z ktorých menujme aspoň Tibora Bartfáya. Fontána pozostáva z troch sôch žien hrajúcich sa s loptou. Celá záhrada je poprepájaná chodníkmi a je vhodná aj pre rodiny s deťmi, nakoľko sa tu nachádza detské ihrisko s hojdačkami, hrazdami, preliezkami alebo vláčikmi, ktoré sú vyrobené z agátového dreva. V záhrade je tiež umiestnených niekoľko lavičiek a picia fontánka prospešná najmä v letných horúčavách.

Čo v parku rastie a žije

V záhrade možno nájsť viacero stromových alejí, napr. z pagaštana konského a pleťového, lipy malolistej a zelenej. Rastú tu aj dva exempláre magnólie veľkokvetej, platan javorolistý, lipa obyčajná, javor mliečny či dub letný. Z ihličnanov sú zastúpené smrek pichľavý, jedľa srienistá a borovica čierna. Z okrasných rastlín sú prítomné najmä sirôtky, vresy, narcisy a tulipány. V záhrade možno celoročne vídať (a počuť :)) rôzne vtáctvo, ako napríklad sýkorky veľké, vrany popolavé, drozdy čierne a pod.

Súčasné využitie

Záhrada prešla v roku 2024 rekonštrukciou. Počas nej bolo vysadených 84 stromov, z ktorých 46 nahradilo staré exempláre. Už niekoľko rokov po sebe je aj jedným zo stanovíšť v rámci umeleckého podujatia Biela noc, kedy sa na palác premietajú rôzne obrazce. V roku 2022 sa v nej zase konalo podujatie pod vedením Bratislavského kultúrneho informačného strediska s názvom Rande s mestom pre rodiny s deťmi: Zábavná Grassalkovichova záhrada. Počas podujatia sa deti pod vedením sprievodkyne mohli dozvedieť o bežnom živote aristokratických detí či detí v období socializmu, a prostredníctvom hier a hračiek o dejinách Bratislavy. Okrem spomenutého je záhrada celoročne otvorená pre verejnosť.

Kontakt

Bratislava - Staré Mesto/Turistické informačné centrum

AdresaKlobučnícka 2, 811 01 Bratislava


Otváracie hodiny
Po – So 9:00 – 17:00 (prestávka 12:30 – 13:00)
Ne 10:00 – 16:00 (prestávka 12:30 – 13:00)

+421 2 16 186, +421 2 5441 9410 (Po – Pia 9:00 – 16:00)
+421 2 5935 6651 (víkendy a sviatky 10:00 – 16:00)

touristinfo@visitbratislava.com (Po – Pia 8:00 – 16:00)

 

Kancelária prezidenta SR

tel.č. 02/20 510 001 (po - pia od 08. 00 do 15. 00) 

informacie@prezident.gov.sk

 

Naplánuj si cestu

Do záhrady sa najlepšie dostanete mestskou hromadnou dopravou: zastávky Hodžovo námestie, Úrad vlády SR či Poštová.

Otváracie hodiny

apríl až september

od 08. 00 do 21. 00

 

október až marec

od 09. 00 do 18. 00

Prístupnosť parku

Tento park, je prístupný pre verejnosť!