Park pri Kúpeľoch Štós

Z histórie

Založenie kúpeľov je späté s menom Róberta Kompordaya, ktorý bol nožiarskym majstrom v továrni Wlaszlovits založenej v 19. stor. Na základe jeho skúseností s rakúskymi klimatickými miestami navrhol založiť dnešné kúpele. Jeho návrh schválilo v roku 1881 vedenie mesta a jeho občania, následne bola založená Štóska vodoliečebná spoločnosť a pokračovalo sa s výstavbou. Prvá budova postavená v kúpeľoch niesla meno vila Komporday. Oficiálne prvú sezónu otvorili v roku 1883. Zásluhou nasledujúceho vlastníka kúpeľov – majiteľa nožiarskej továrne J. Wlaszlovitsa začal v kúpeľoch pracovať výborný lekár a rakúsko-uhorský zdravotný konzultant Dezider Czirfusz, vďaka ktorému začali kúpele Štós navštevovať aj zahraniční hostia. V tomto období bolo postavených viacero budov, ako napr. vila Mária (dnes vila Bratislava), vila Dr. Czirfusza a ďalšie.

Po prvej svetovej vojne prešli kúpele pod správu Bratskej revírnej pokladnice, ktorá vybudovala aj liečebný dom v štýle funkcionalizmu, ktorý v súčasnosti nesie pomenovanie Komporday. Po druhej svetovej vojne boli kúpele začlenené do siete Československých štátnych kúpeľov. V roku 1963 tu bola vybudovaná prvá fínska sauna v ČSR. V súčasnosti sú kúpele vo vlastníctve akciovej spoločnosti

Opis parku

Park sa vyformoval z lesného porastu prebierkovým výrubom drevín. Počas výrubu sa vyseparovali sadovnícky vysoko cenné jedince. V kúpeľnom areáli sú dochované aj viaceré budovy z prelomu 19. a 20. stor., z ktorých niektoré slúžia sčasti ako ubytovacie priestory a tiež ako prijímacia kancelária. Čo sa týka ich architektonického štýlu, sú pre ne typické drevené štíty vystupujúce pred fasádu s vyrezávanými drevenými vzormi. Parková zeleň figuruje ako spájajúci a zároveň oddeľujúci prvok jednotlivých historicky starších i mladších stavieb. Nachádza sa tu aj množstvo chodníkov, oddychové kúty, ihriská, spomínaná sauna, lavičky, hojdacie kreslá, altánky, fontána, drevené a kamenné plastiky, novodobé svietidlá či pergoly. Parkom tečie aj potôčik s kaskádami.

Čo v parku rastie a žije

V podraste parku boli vysadené skupinovo alebo jednotlivo vždyzelené a opadavé dreviny, ako napr. smreky, jedle a borovice. Aj napriek celkovej prevahe listnatých drevín v parku  –  tvoriace dve tretiny porastu, jeho ťažisko predstavujú ihličnany, ktoré sú aj vzájomne farebne zladené. Podľa výsledkov z inventarizácie drevín v 80. rokoch minulého stor. je v parku zastúpených 52 druhov ihličnanov a 165 druhov listnatých drevín. Početné sú aj introdukované dreviny (cudzie druhy zasadené do novej oblasti). Príkladom je sekvojovec mamutí pôvodom z Kalifornie, ktorého vek je 136 rokov. Celkovo sa v kúpeľnom parku spája rastlinstvo z rôznych kútov sveta – americké ihličnany, kam patrí aj spomenutý sekvojovec, či japonské javory. Pozornosť tiež pútajú farebné rododendrony.

Súčasné využitie

Park samotný predstavuje príjemné miesto na oddych. V jeho spondej časti je umiestnená fontána, pri ktorej sú schody vedúce smerom hore ku hlavnej kúpeľnej budove. Odtiaľ sa dá prejsť k jazierku, potôčiku a ďalším kúpeľným budovám, ktoré sú poprepájané chodníkmi. Zaujímavé lokality sa nachádzajú aj v okolí, ako napr. Jasovská jaskyňa, kde kúpele ponúkajú liečbu speleoterapia. Cez park vedú aj turistické trasy, napr. po červenej značke sa dá napojiť na Cestu hrdinov SNP. Smerom na východ z tejto trasy sa nachádza prírodná rezervácia Kloptaň s rozhľadňou, kde je možnosť prespať. Z kúpeľov sa dá vydať aj na cca 10 hodinovú pešiu túru na chatu Volovec, ktorá vedie cez Úhornianske sedlo.

V parku sa konajú aj rôzne kultúrno-spoločenské a športové podujatia nielen pre klientov kúpeľov, ale aj pre širokú verejnosť.

Kontakt

Štós – kúpele 235
044 26 Štós 
tel. č. recepcia: 055/4667 532;  0915 913 615
pkstoskupele@gmail.com

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Park je otvorený pre verejnosť non-stop

Prístupnosť parku