N 48.1431601
E 17.1011317
Baroková záhrada na severnej terase Bratislavského hradu
Baroková záhrada na severnej terase Bratislavského hradu
Baroková záhrada na severnej terase Bratislavského hradu, je v skutočnosti novo vybudovaná francúzska záhrada, ktorá má svojim štýlom pripomínať zahrady viedenského Schönbrunnu. Súčasná hradná zahrada bola vybudovaná v roku 2016, a to na mieste pôvodnej barokovej záhrady z roku 1743, ktorá zanikla v priebehu 19. storočia.
Druh:
historický park/záhrada
Forma ochrany:
Národná kultúrna pamiatka
Prevládajúci štýl:
Pravidelná úprava francúzskeho typu
Kraj:
Bratislavský
Obec:
Bratislava
Adresa:
Zámocká, 811 01 Bratislava-Staré Mesto
Nadmorská výška:
152 m.n.m.
Zaujímavosti v okolí:
Kochova záhrada, Františkánska kláštorná záhrada, Medická záhrada
Informačné tabule
Bezbariérový prístup
Parkovisko v blízkosti
Toalety
Občerstvenie v blízkosti
Svadobné a iné fotenie
Víkend otvorených parkov a záhrad
Z histórie
Cisárovná Mária Terézia na začiatku 40-tych rokoch 18. storočia rozhodla o zámere zrealizovať zásadnú prestavbu Bratislavského hradu na reprezentačné sídlo. Historická baroková záhrada na severnej terase Bratislavského hradu vznikala v dvoch časových etapách. Vznik novej záhrady na severnej terase iniciovala panovníčka už v roku 1741, teda ešte pred tzv. veľkou tereziánskou prestavbou hradného paláca a areálu hradu. Nariadila cisárskemu architektovi Antonovi Zinnerovi, aby na severnej strane zriadil ešte jednu záhradu zvanú parter, kde bolo potrebné zbúrať hajdúcke mestečko a pre vojakov pripraviť projekt novej budovy (kasární) na severných hradbách. A. Zinner sa ujal návrhu tvorby záhrady už v septembri 1741, ktorá sa nakoniec vybudovala až v roku 1743 a mala veľkosť a tvar približne podobný neskoršie prebudovanej záhrade. V druhej polovici 18. storočia v rámci poslednej fázy veľkej tereziánskej prestavby areálu hradu nahradila túto staršiu barokovú záhradu nová záhrada s francúzskym parkom, realizovaným vo svahu v štyroch výškovo členených úrovniach terás. Autorom projektu architektonického riešenia a záhradnej výsadby bol architekt Franz Anton Hillebrandt, ktorý akceptoval a prevzal základný koncept záhrady po predchádzajúcom autorovi A. Zinnerovi. Záhrada predstavovala v hradnom areáli samostatný uzavretý priestor, ktorý bol vizuálne odčlenený od okolia murovaným oplotením. Symetrická založená osnova záhrady vyúsťovala osovo do záhradnej architektúry Oranžérie pristavenej k severnej fasáde paláca a prepojenej so všetkými podlažiami paláca schodiskom v severnej veži. Na západnej strane k záhrade a zároveň k severnej fasáde priliehala novostavba krytej Zimnej jazdiarne. Okrasná záhrada slúžila reprezentačným účelom, rôznym formám diplomatického a spoločenského styku a prechádzkam s posedením. Gradácia priestorov záhrady umožňovala ich vnímanie v dojme väčšieho celku akým vlastne v skutočnosti bola. Hmotovo priestorová kompozícia pôvodného riešenia záhrady je z historického hľadiska unikátna. Jej neobvyklosť vychádza z nutnosti adaptácie pôvodne stredovekej pevnosti na barokové reprezentačné sídlo. Historická záhrada na severnej terase areálu Bratislavského hradu, vytvorená v 2.pol.18. storočia za veľkej tereziánskej prestavby nemala pomerne dlhé trvanie. Nový panovník cisár Jozef II. v roku 1784 rozhodol o využití hradu pre účely štátneho Generálneho seminára na výchovu katolíckeho duchovenstva. Na Thalherrových plánoch hradného areálu je zakreslená baroková záhrada na severnej terase, oproti predošlým plánom už v značne zredukovanej podobe. Chýbajú ornamentálne obrazce a zakreslené sú len stromy alejí a obrysy parkovej výsadby. Rekonštrukcia záhrady v pôvodnej podobe nebola pre účely seminára potrebná, slúžila úžitkovým potrebám a potrebám výučby ovocinárstva a zeleninárstva. Za zásadný zlom znamenajúci rýchly zánik záhrady možno považovať rok 1802, kedy sa Generálny seminár odsťahoval do Trnavy, pridelenie hradu vojenskej správe a následne veľký požiar hradu v roku 1811, ktorý zničil objekty Oranžérie a Zimnej jazdiarne. Definitívny zánik posledných vegetatívnych zvyškov barokovej záhrady sa tak viaže k poslednej štvrtine 19. storočia, kedy v tomto čase slúžil uvedený priestor ako cvičisko vojakov a strelnica. V roku 1949 bol na mieste bývalej záhrady vybudovaný mestský amfiteáter, ktorý bol neskôr zasypaný a v spodnej časti bola realizovaná jednoduchá sadovnícka úprava evokujúca bývalú barokovú záhradu. V tejto podobe pretrval výraz terasy až do začiatku realizácie návrhu súčasnej obnovy barokovej záhrady, zahájením predstihového archeologického výskumu v roku 2008. Pri rekonštrukcii barokovej záhrady sa metodicky vychádzalo z archívnych podkladov a typologicky a slohovo zachovaných barokových záhrad, ktoré vznikali v tom istom období ako záhrada bratislavského hradu, so zameraním na prostredie rezidencií rakúskeho cisárskeho dvora a objektov ovplyvnených týmito stavbami, v širšom kontexte na záhrady francúzskeho typu.
Opis parku
Nedávno obnovená záhrada na severnej terase bratislavského hradu pomerne dôsledne rešpektuje vzhľad jej historického predchodcu zobrazeného na zachovaných dobových plánov.
Záhrada má pri severnej fasáde hradného paláca šírku približne 50,5 metra, západný múr lemujúci záhradu je dlhý 130 metrov, východný 140 metrov. . Areál záhrady je ohradený liatym betónovým, omietnutým múrom.. Priestor v múre medzi lizénami je na úrovni tretej a štvrtej terasy vyplnený trelážami s popínavými rastlinami a ružami. Do záhrady sa v súčasnosti vstupuje dvojicou bránok vo východnom múre, ďalšia je v strede západného múru. Pri slávnostných príležitostiach je otvorený aj vstup z pavilónu pristavaného k severnej stene paláca. Nezelené plochy pôdorysu záhrady určené k pohybu sú vysypané bielou kamennou drvinou. Architektonické a sochárske prvky sú vytvorené z umelého bieleho kameňa..
Plocha záhrady sa rozprestiera na štyroch terasách zvažujúcich sa na sever.
Prvá terasa predstavuje reprezentačný parter, s ornamentálne a farebne najviac akcentovanou plochou. Kvetinová výsadba je členená do dvoch brodérii . Kvetinová zložka brodérii je ornamentálne tvarovaná nízkym, krušpánovým ohraničením a výsypom štrku červeného a bieleho zafarbenia. V južnej časti prvej terasy sa nachádza záhradný pavilón, priliehajúci k severnej fasáde hradného paláca.. Terasa je po obvode východnej a západnej časti lemovaná stromoradím v pravidelných dvojalejách vysadených do štvorcových kvetináčov.
Druhá terasa je od hornej (prvej) terasy odčlenená vysokým, oporným múrom, ukončeným po oboch stranách grottami. V hlavnej osi záhrady leží ťažisková architektúra terasy - dvojramenné schodisko s podestou, lemované zábradlím, doplneným po oboch stranách štyrmi plastikami “barokových” váz. Priestor medzi grottami, schodiskom a ohradovým múrom záhrady, pri severnom opornom múre lemuje zelená stena pravouhlo zastrihnutých ihličnanov formujúcich živý plot.
Rozhranie medzi druhou a treťou terasou tvorí trávnatý svah a plochy terás sú prepojené troma schodiskami. V stredovej osi záhrady sa nachádza hlavné, priame lichobežníkové schodisko a po stranách, v osiach tvorených dvojalejou stromovej výsadby ležia dve kratšie priame schodiská. Na tretej terase sa v jej severnej časti nachádza vodná nádrž s drobnou fontánou vo forme kamenného násypu.
Výsadbu nízkej zelene tretej terasy tvoria dva osovo symetricky umiestnené obrazce. Upravený obdĺžnik v centrálnej časti obrazcov je tvorený trávnatou plochou, po obvode ohraničenou štrkovým výsypom bielej farby, na ktorý nadväzuje línia nízko zastrihnutých krušpánov. Päť priliehajúcich tvarov je tvorených trávnatou plochou, ohraničenou obvodovou líniou krušpánov.
Štvrtá terasa tvorí logické ukončenie systému terás s polkruhovým rozširujúcim sa záverom. V stredovej osi sú terasy spojené nízkou rampou a po stranách pokračujú priame schodiská.
Centrálna plocha terasy je členená vysokými, geometricky tvarovanými živými plotmi, vytvárajúcimi skrytý priestor vo forme oktogónu, uprostred ktorého sa nachádza trávnatá plocha tvaru štylizovaného štvorca. Vnútorná časť každého oktogónu obsahuje dve, oproti sebe orientované lavičky, jednu v severnej a jednu v južnej časti. Ďalšie dve lavičky sú pri oboch obrazcoch tvorených živým plotom umiestnené v nikách na ich vonkajších stranách, orientované k ohradovému múru.
Čo v parku rastie a žije
V záhrade je vysadených 122 strieborných líp, okolo 6000 krušpánov v živých plotoch a okolo 1500 letničiek.
Súčasné využitie
Zrekonštruovaná baroková francúzska záhrada je využívaná ako oddychovo - relaxačný priestor pre návštevníkov hradu a mesta.
Kontakt
Informácie pre verejnosť
Tel.: + 421 2 5972 2463
Tel.: + 421 2 5972 2467
Tel.: + 421 2 5972 2450
E-mail: info@nrsr.sk
Naplánuj si cestu
Peši Odporúčame chôdze od krásnej katedrály svätého Martina, popod Nový most na druhú stranu rušnej cesty a hore po schodoch k zámockej bráne. Autom Nájdite ulicu Palisády, ktorá vás dovedie k parkovisku pri zámku. Verejná doprava Vystúpte z autobusu na zastávke Hrad alebo Zámocká, ktoré sú najbližšie k hradu.Otváracie hodiny
Január, Február - 9:00 - 16:00
November, December - 9:00 - 16:00
Marec, Október - 9:00 - 17:00
Apríl, September - 9:00 -18:00
Máj, August - 9:00 - 20:00
Jún, Júl - 9:00 - 21:00