Park pri Kaštieli Budmerice je jedinečné miesto na prechádzky a oddych. Pôvodne bol Kaštieľ v Budmericiach poľovnícky, pretože ho dal postaviť známy milovník poľovníctva, gróf Ján Pálfy. Zámok postavili na sklonku 19. storočia, ako rodinné sídlo Pálfyovcov.
Stavitelia sa inšpirovali zámkami na Loire vo Francúzsku. Toto sídlo je historickou a kultúrnou dominantou Budmeríc. Bol postavený ako zmes viacerých slohov, ale jeho zariadenie pochádza z konca 19. storočia. V okolí nájdeme aj kaplnku Panny Márie.
Budmerický kaštieľ bol postavený grófom Jánom Pálfim (1857-1934) medzi rokmi 1887-1889. Kaštieľ staval spolu s mladučkou manželkou Alžbetou Schlippenbachovou (1872-1938). Autorom stavby bol architekt z Viedne Franz von Neumann. Nad vstupným portálom sa nachádzajú aliančné erby Jána a Alžbety, spolu s datovaním a popisom výstavby. Po druhej svetovej vojne pripadol kaštieľ štátu a od roku 1947 bol v správe literárneho fondu. 14. mája 1947 sa začal využívať na “tvorivé pobyty” pre spisovateľov, básnikov a prekladateľov. Kaštieľ bol postavený v romantizujúcom duchu s eklektickou fasádou. Ako inšpirácia, resp. vzory pre stavbu kaštieľa, mohli slúžiť renesančné zámky vo Francúzsku, stojace pozdĺž centrálnej časti rieky Loira. Čo sa týka interiéru kaštieľa, ten je zariadený podľa najmodernejších kritérií, ktoré sa vzťahovali na bývanie na konci 19. storočia. V súčasnosti je v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR ako jeho účelové zariadenie. Prevádzku expozície, jej ideovú i odbornú prípravu zabezpečuje sociálny podnik Obecné služby Budmerice s.r.o., r.s.p. v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Múzeum Červený Kameň. Je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Kaštieľ je obklopený prekrásnym anglickým parkom s prírodno-krajinárskym významom, s rozlohou 14,76 ha. Cestu k nemu lemuje obojstranná topoľová alej vysadená v roku 1920. V tesnej blízkosti parku, na ceste, ktorá vedie k hradu Červený Kameň, dal gróf Pálfi postaviť kaplnku Panne Márii Lurdskej, ktorá tam stojí dodnes. Park vznikol vyrúbaním pôvodného dubového a dubovo-hrabového lesa a vysadením dovezených domácich a cudzokrajných drevín. Park na okrajoch pozvoľna prechádzal do prirodzených lesných porastov. Do parku, severozápadne od obce Budmerice vedie cesta lemovaná vysadeným topoľom čiernym vlašským (Populus nigra var. italica) a čerešňami vtáčími (Cerasus avium). Podľa fyzicko-geografického členenia sa nachádza na Trnavskej pahorkatine, ktorá je podcelkom Podunajskej pahorkatiny. Podľa fytogeografického členenia patrí do obvodu panónskej flóry, podobvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Futák, 1966).
V parku sa nachádza 85 druhov drevín, z toho je 53 stromov a 32 krov. Počet nahosemenných drevín – ihličnanov je 14 a zvyšok sú dreviny patriace medzi krytosemenné rastliny. Podľa pôvodu 17 druhov drevín pochádza z južnej alebo juhozápadnej Európy, 15 je ázijského a 9 amerického pôvodu, ostatné dreviny sú domáce.
Z listnatých drevín sú zastúpené napr.: pagaštan konský, orech kráľovský magnólia soulangova, paulovnia plstnatá, platan javorolistý, slivka čerešňoplodá žltoplodá, slivka guľatoplodá, rešetliak prečisťujúci, viaceré druhy z rodu rhododendron, jarabina vtáčia. Ako solitéry, menej v skupinkách druhy: javor poľný, javor mliečny, javor horský, breza previsnutá, hrab obyčajný, lieska najväčšia purpurová, dula podlhovastá, jaseň štíhly, gledíčia trojtŕňová, moruša biela, lipa malolistá, lipa veľkolistá, Je tu pestré zloženie strihaných drevín do zaujímavých tvarov, často s kaskádovito rozloženými konármi ako dub cerový dub žlutavý. Z ihličnanov sú zastúpené napr.: jedľa nordmannova, jedľa španielska, borievka čínska, smrekovec opadavý, smrek obyčajný, smrek východný, borovica čierna, borovica lesná, duglaska, jedľa srienistá, smrek pichľavý a i.
Park kaštieľa je otvorený denne v čase od 7:00 do 19:00 hod.
Otváracie hodiny kaštieľa:
Pondelok - na objednávku
Utorok - nedeľa so vstupom každú celú hodinu - od 10:00 do 17:00 hod.
Prehliadky kaštieľa prebiehajú v slovenskom jazyku.