Kochova záhrada spolu s budovou bývalého sanatória Koch, je krásnym príkladom, kompozičného a funkčného prepojenia záhradného priestoru s budovou. Išlo o plnohodnotnú súčasť niekdajšej funkcie budovy, s ktorou dokopy tvorili dokonalý a neoddeliteľný celok.
Toto medzivojnové architektonické dielo je významným kultúrnym dedičstvom po architektovi Dušanovi Jurkovičovi a Jindřichovi Mergancovi. Ich koncept je naozaj jedinečným príkladom syntézy záhradnej architektúry a architektúry budovy
Prednú vstupnú časť z Partizánskej ulice tvorí oporný múr s nástupným schodiskom. Tomuto vstupu dominujú dve okrasné čerešne.
Za budovou sa nachádza oporný múr s viacstupňovou fontánkou. Nad oporným múrom sa rozprestiera hlavná časť záhrady prístupná z pravej strany budovy nástupným schodiskom ústiacim do centrálnej oddychovej plochy vyloženej kamennou dlažbou.
Vľavo od schodiska je hlboký bazén, ktorý bol napojený na dômyselný vodný systém záhrady. Ľavá časť záhrady za budovou má charakter skalky a je s pravou časťou spojená sieťou sypaných chodníkov.
Sadovnícky návrh záhrady spracoval a realizoval záhradník Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák, preto sa Kochova záhrada často označuje ako „Malé Mlyňany“. Využil pestré členenie záhrady a vhodným rozmiestnením materiálu vytvoril na malej ploche veľmi pôsobivé dielo záhradného umenia. Pôvodne bolo v záhrade vysadených 120 druhov, foriem a variet drevín z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín. Záhrada vznikala v tzv. dendrologickom období, keď sadovníci vo výsadbe uprednostňovali dreviny. Svah záhrady má sklon k severovýchodu a budova sanatória ho chráni pred studenými vetrami, čím sa vytvorili jedinečné mikroklimatické podmienky na pestovanie vždyzelených rastlín, nakoľko nedochádza k ich poškodzovaniu mrazom.
Výskum zo začiatku 70. rokov zachytil 96 introdukovaných druhov, zatiaľ posledný výskum z roku 2011 zaznamenal už len 88 druhov. Spolu s domácimi druhmi bolo v záhrade približne 110 rôznych druhov drevín, najmä kultivarov bežných druhov ako sú krušpán, cypruštek, zob vtáčí či tuja.
V záhrade prevládli druhy, ktoré sú konkurenčne silné a mohutným vzrastom vytláčajú náročnejšie či menej životaschopné druhy. Sú to hlavne tis a lieska, ktoré v centrálnej časti záhrady postupne znemožnili existenciu iných drevín. V okrajových častiach sa voľne šíria napríklad svíb krvavý či imelovník biely.
Na svahu neďaleko Bratislavského hradu nájdeme Kochovu záhradu, plnú vzácnych drevín. Vytvorili ju v medzivojnovom období ako súčasť luxusného sanatória. Nikdy nebola prístupná pre širokú verejnosť. Po znárodnení postupne chátrala. Národný Trust n. o. vyvíjal už od roku 2007 tlak na vlastníkov, ktorí však záujem o jej záchranu nemali. Až doteraz.
Donedávna bola Kochova záhrada verejnosti prístupná zvyčajne iba počas podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad (VOPZ), ktoré od roku 2007 organizuje Národný Trust n. o. Vždy pred podujatím dobrovoľníci Národného Trustu n.o. záhradu v rámci svojich možností vyčistili, upratali, odviezli odpad a spriechodnili jej chodníky. Záhradu za posledných 14 rokov navštívili počas podujatia VOPZ tisícky ľudí.
Súčasné vedenie Hlavného mesta Bratislavy podniklo v roku 2021 reálne kroky, ktoré viedli k majetkovo–právnemu vysporiadaniu Kochovej záhrady. Následne zabezpečilo jej základnú údržbu, do Kochovej záhrady umiestnilo mobiliár Sadni si aj bratislavské lavičky a od 11. augusta 2022 je Kochova záhrada v rámci otváracích hodín otvorená pre verejnosť.
Kochova záhrada je Národnou kultúrnou pamiatkou a tomu je prispôsobený nielen prevádzkový poriadok, ale aj plán jej komplexnej obnovy.
Vstup do Kochovej záhrady je z Bartoňovej ulice.
Otvorená je denne, avšak otváracie hodiny sú predbežne platné do konca októbra 2022.
Unikátnosť Kochovej záhrady spočíva v jej polohe, v dômyselnom využití svahu a tiež v exotických drevinách, ktoré v nej rastú takmer 90 rokov.
No zaujímavé sú aj okolnosti vybudovania a využívania Kochovho sanatória, príbeh výsadby Kochovej záhrady a v neposlednom rade pohnutý osud jej zakladateľa, ktorým bol vyhľadávaný lekár, protifašistický odbojár a politický väzeň, profesor MUDr. Karel Koch (1890 – 1981).
O všetkých týchto zaujímavostiach sa máte možnosť dozvedieť počas komentovaných prehliadok. Všetky Vaše námety, otázky a pripomienky týkajúce sa prehliadok v Kochovej záhrade môžete adresovať na e-mailovú adresu nt@nt.sk
Prevádzkovateľ: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, Primaciálne námestie 1, 81499 Bratislava
Správca (údržba): zelen@bratislava.sk
Pracovné dni: 14.00 - 20.00 h
Víkend: 10.00 - 20.00 h