V parku sa dnes nachádza (ne)stála expozícia exteriérovej plastiky, budovaná od roku 2001 kedy sa konal prvý ročník Medzinárodného sochárskeho sympózia.
Lokalitu, kde dnes stojí kaštieľ, kúpil začiatkom 20. storočia pruský junker gróf Ballestrem od pôvodného majiteľa Arnolfa Poppera. Nový majiteľ dal na svojom území postaviť v rokoch 1910 - 1913 kaštieľ ako poľovnícke sídlo a zriadil pri ňom lesopark o rozlohe vyše 3 ha. Celý priestor bol ohradený. Budova je dvojtraktová a dvojpodlažná, symetrická na stredovú os, orientovaná pozdĺžne v smere východ-západ.
Do parku sa schádzalo drevenými schodmi z terasy. Od roku 1918 prevzala kaštieľ s parkom Akciová spoločnosť pre zužitkovanie dreva so sídlom vo Viedni. V tomto čase kaštieľ trvale obývali iba lesmajstri. Za ďalšieho majiteľa riaditeľa Oesera /1938-1939/ bol pristavený dom kočiša s kočiarňou a maštale pre chov výberových koní. Pred prvou svetovou vojnou bola pristavená budova lesnej správy oproti parku.. Vtedy pribudla ku kaštieľu obora v rozlohe asi 20 ha. V tom čase patril už majetok účastninnej spoločnosti Zelehos. Do kaštieľa sa zaviedol vodovod z Kučákovho lesa a pred kaštieľom postavili malú fontánku. Blízko parku na oščadnickom potoku zriadili mlyn. Smerom k mestu sa tiahli chmeľnice pre čadčiansky pivovar. Potokom sa splavovalo drevo z Tichej doliny, ktoré sa pri vtoku do Kysuce spracovávalo na drevené uhlie. V tesnej blízkosti parku išla cesta, ktorá sa za dlhšieho dažďa strácala v močarine. Park od cesty oddeľovala mohutná topoľová alej, tiahnuca sa až do Čadce. Vyrúbaná bola koncom prvej ćeskoslovenskej republiky. Na zamokrenej lúke juhozápadne od parku bola lesná škôlka, kde sa pestovali topole a vŕby. Do roku 1947 sa spomína ako majiteľ kaštieľa Ing. Petrovský, neskôr vraj konzul v Bolívii, ktorý si v kaštieli zriadil súkromnú obrazáreň. Ďalším majiteľom bola Mlynová účastinná spoločnosť. Po znárodnení prevzali správu lesného majetku štátne lesy a kaštieľ dostala do správy Drevina, n.p. Turany. Všetky budovy boli prerobené na byty. Začiatkom 60-tych rokov bol v dolnej časti parku zriadený autocamping s betónovou tanečnou plochou.
V roku 1976 sa kaštieľ dostal do majetku Kysuckej galérie v Čadci.
V rokoch 2006 – 2008 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia lesoparku. Pri projektovej príprave sa kládol dôraz nielen na ozdravenie a zachovanie parku, ale aj na jeho úzku previazanosť s galériou, turistickú atraktivitu a prínos pre miestne obyvateľstvo. Poznávací a študijný charakter lokality rozšírila výsadba nových rastlín, drevín a trávnikov v súlade s charakterom prostredia a ekosystému tejto oblasti.
V parku sa nachádzajú viaceré druhy smrekov, borovica vejmutovka, javor horský, buk lesný, červenohnedý, dub červený, hrab obyčajný, čremcha strapcovitá, lipa malolistá, lipa čierna, duglaska sivá...,
Žijú tu veverica obyčajná, jež tmavý, vretenica obyčajná, ďateľ hnedkavý a rôzne druhy vtákov, užovka obyčajná, vretenica obyčajná, rôzne druhy žiab, mloky...
Priestory lesoparku Kysuckej galérie v Oščadnici sa využívajú na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia (koncerty, divadelné predstavenia, sobáše, fotenie...)
Kysucká galéria je galériou s regionálnou pôsobnosťou. Jej poslaním je budovanie, evidencia a ochrana zbierkového fondu. K hlavným úlohám patrí výstavná, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná činnosť, popri ktorej organizuje aj Medzinárodné sochárske sympóziá.
Sochy, ktoré na týchto sympóziách vznikajú, tvoria expozíciu pod holým nebom predstavujúcu jedinečnú symbiózu umenia a prírody.
Video z Lesoparku pri Kysuckej galérii v Oščadnici natočené pre online prezentáciu v rámci podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad: https://www.youtube.com/watch?v=XgYCj9G_zas
telefón: 041/433 21 66
fax: 041/433 21 66
e-mail: kys.galeria@vuczilina.sk
Park je otvorený nepretržite.