Dnešná podoba parku vychádza z jeho historického stavu, keď bol po ukončení rekonštrukcie kaštieľa v roku 1885 park upravený v prírodno-krajinárskom štýle. Územie parku siahalo južným smerom od budovy kaštieľa až po areál cukrovaru. Pôdorys parku je zachytený na pláne z roku 1907, kde sú zakreslené komunikácie a vysoká aj nízka zeleň. Z ulice viedla pred kaštieľ komunikácia, na ktorú nadväzoval veľký oválny záhon osovo prepojený s budovou. Chodníky v parku boli vedené v zvlnených líniách a kruhoch a vytvárali tak niekoľko prechádzkových okruhov. Niektoré cestičky boli ukončené menšími kruhovými plochami, čím sa vytvorili rôzne romantické zákutia. Celý obvod parku bol vysadený vysokou zeleňou, aby sa vytvorila izolačná bariéra. Kompozíciu tvorili voľné zatrávnené plochy so solitérnymi stromami alebo boli stromy zoskupované do väčších skupín pravdepodobne s podsadbou kríkov – zachovali sa informácie o rododendrónoch či hortenziách.
Pravidelný oválny záhon pred kaštieľom mal pravdepodobne reprezentatívnu úpravu, na fotografii z roku 1910 je vidieť palmu v kvetináči a rôzne tvarované dreviny. Táto fotografia, na ktorej vidíme aj veľké, dospelé stromy, poskytuje dôkaz, že park sa nezakladal „na zelenej lúke“, do jeho kompozície boli začlenené už existujúce stromy.
Po smrti zakladateľa cukrovaru baróna Karla Kuffnera, ktorý zomrel v roku 1924, bol areál parku na východnej strane rozšírený a v tejto časti bolo v roku 1926 vybudované mauzóleum rodiny Kuffnerovcov podľa projektu M. M. Harminca.
Vo východnej časti parku je situované okrasné jazierko, v súčasnosti bez vody.
Park s nepravidelným pôdorysom sa nachádza v blízkosti vodného toku Dolný Dudváh. Je to naväčšia plocha zelene v meste a má význam nielen ako plocha na rekreáciu obyvateľov, ale aj významný biotop pre voľnežijúce organizmy.
Plochu parku sprístupňujú chodníky, ktoré si čiastočne zachovali historické trasovanie. Stiedajú sa tu otvorené plochy trávnikov s plochami s hustejším porastom.
Zujímavé zákutie reprezentuje mauzóleum rodiny Kuffner a v súčasnosti nefunkčné jazierko.
V 70. rokoch 20. storočia boli v parku realizované úpravy a dosadby. Z tohto obdobia pochádza aj vyvýšené murované pódium v severozápadnom rohu s asfaltovou plochou v predpolí. Boli vysadené rôzne dreviny, najvýraznejší zásah do kompozície parku znamenala výsadba ihličnanov v južnej časti tzv. lesníckym spôsobom. V tomto období pravdepodobne vznikla aj lipová aleja na západnej strane, aj keď náznak stromoradia je identifikovateľný aj na pláne z roku 1907.
V súčasnosti sa v areáli parku nachádza 144 stromov a 9 kríkov resp. skupín kríkov. Druhové zloženie stromov je na pomery prírodno-krajinárskeho parku pomerne chudobné, tvorí ho len 30 druhov. Medzi stromami prevládajú domáce druhy javorov - javor horský, javor mliečny a javor poľný (Acer pseudoplatanus, Acer platanoides, Acer campestre). Najpočetnejším druhom je lipa veľkolistá (Tilia plathyphyllos). V parku sa nachádza niekoľko mohutných a zaujímavých stromov, z ktorých niektoré pochádzajú z obdobia založenia parku, napr. dub letný (Quercus robur "Fastigiata"), ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba), sofora japonská (Sophora japonica),pagaštan konský (Aesculus hippocastanum).
Park slúži na rekreáciu obyvateľov mesta.
Mestský úrad Sládkovičovo, Fučíkova 329, 92521 Sládkovičovo, Telefón: 031/784 27 12, E-mail: sladkovicovo@sladkovicovo.sk
Areál je oplotený a vo večerných hodinách sa uzatvára.