Brodziansky park je výnimočný nielen svojou prírodnou atmosférou, ale aj tým že plní funkciu otvorenej prírodnej galérie s bustami a sochami slovenských a ruských spisovateľov.
Park založil pravdepodobne šľachtic Michal Kvasay (1774 - 1832), vtedajší majiteľ brodzianskeho kaštieľa. Prvá zmienka o parku - ako o anglickej záhrade - pochádza z októbra roku 1816.
Ďalší majitelia kaštieľa a brodzianskeho panstva Friesenhofovci a Oldenburgovci park ďalej kultivovali, zveľaďovali a zväčšovali jeho rozlohu.
Počas ich pôsobenia v Brodzanoch (1846 – 1945) pozostával park z dvoch častí: šľachtické sídlo bezprostredne obklopovali kvetinové záhony, pomedzi ktoré viedli chodníky vysypané pieskom. Kompozíciu dopĺňala fontána a neďaleko stojaca veľká okrúhla lavička. Kvetinová záhrada postupne prechádzala do hustého porastu stromov a kríkov. Pohodlie a ochranu pred slnkom poskytovali drevené altánky a lavičky, ktorých bolo v parku viacero. Súčasťou v parku bol aj tenisový kurt.
Parku dodávala pôvab riečka Geradza, pritekajúca z neďalekého Tríbeča, so starým dreveným mostom, ktorý spájal jej brehy. Súčasťou celého komplexu bola biela empírová oranžéria, stojaca bokom od kaštieľa, ktorá slúžila na pestovanie tropických či citrusových plodín a mnohým rastlinám poskytovala počas zimy útočisko.
Viac než tridsať rokov sa o park staral český záhradník a lesmajster Jozef Knížek, ktorého na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia zamestnal barón Gustáv Friesenhof a jeho verné služby oceňovala aj jeho dcéra vojvodkyňa Natália Oldenburgová.
Druhá manželka Gustáva Friesenhofa – Alexandra Nikolajevna Gončarovová bola sestrou Natálie N. Puškinovej, manželky A. S. Puškina. Vdova po básnikovi aj s deťmi navštevovala Friesenhofovcov v Brodzanoch a v parku sa veľmi rada prechádzala.
Park bol oázou pokoja a inšpiratívnym miestom aj pre umelcov a hostí, ktorých každoročne prijímala vo svojom brodzianskom sídle vojvodkyňa Natália Oldenburgová, predposledná majiteľka kaštieľa.
Po emigrácii jej vnuka, posledného majiteľa kaštieľa grófa Georga Weslburga a po skončení druhej svetovej vojny bol park značne zdevastovaný. Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia boli snahy vypíliť historické dreviny, park zlikvidovať a vytvoriť tak priestor na vybudovanie obecného ihriska a získanie stavebných pozemkov pre vtedajších bezzemkov. Našťastie sa nič z toho nezrealizovalo. Obeťou vtedajšieho, komunistickou ideológiou podfarbeného ošiaľu likvidovať a ničiť všetko staré sa však stala v krutých päťdesiatych rokov 20. storočia empírová oranžéria, ktorá musela uvoľniť miesto novej stavbe – pekárni.
Takmer štyridsať rokov sa o zanedbaný a spustnutý park nikto nestaral. Keď bola v roku 1979 ukončená rekonštrukcia brodzianskeho kaštieľa, dostal park svoju druhú šancu a po revitalizácii a celkovej úprave sa vrátil do života.
Brodziansky park je mimoriadne fotogenický a nádherný v každom ročnom období.
Spolu s pohrebnou kaplnkou Friesenhofovcov a Oldenburgovcov tvorí súčasť pamiatkového areálu SNK - Slovanského múzea A. S. Puškina. Múzeum, situované v renesančnom kaštieli zo 17. storočia, je obklopené parkom, kaplnka sa nachádza na neďalekom kopci Hôrka južne od kaštieľa.
Park je upravený v prírodno-krajinárskom slohu a túto podobu získal na základe poslednej úpravy v roku 1983. Dnešná podoba korešponduje s pôvodnou len sčasti. Kvetinovú záhradu s altánkami a fontánou v bezprostrednej blízkosti kaštieľa nahradili lúky s drevinami. Park ako celok tak nadobudol štýlovo jednotnú podobu.
Na ploche 6,7 hektára rastú predovšetkým domáce, ale aj cudzokrajné dreviny. Charakteristickým prvkom brodzianskeho parku zostáva naďalej potok Geradza. Pri poslednej parkovej úprave sa jeho koryto výrazne rozšírilo a upravilo do systému vodných terás. Tri drevené mostíky, vytvorené podľa pôvodnej podoby, umožňujú návštevníkom voľný prechod na druhý breh. S potokom je prepojené aj jazierko v južnej časti parku.
S pôvodnou, dnes už neexistujúcou literárnou expozíciou Slovanského múzea A. S. Puškina korešpondujú kamenné a kovové busty slovenských a ruských spisovateľov, inštalované v areáli parku.
Park je oplotený, vstup doň umožňujú štyri kované brány
Najpočetnejšie zastúpené sú domáce dreviny, najmä javory a jasene, ale aj pagaštany, hraby, lipy, duby či buky.
Okrem nich rastú v brodzianskom parku i cudzokrajné dreviny: ambrovník styraxový, platan javorolistý, orech čierny, ginko dvojlaločné, gledíčia trojtŕňová, ľaliovník tulipánokvetý, beztŕňovec dvojdomý, cercidovník japonský.
Medzi najobľúbenejšie a najobdivovanejšie patria majestátne platany zasadené ešte v polovici 19. storočia Friesenhofovcami v západnej časti parku. Na jeseň sú to pagaštany, ktorých plody deti s veľkou vášňou každoročne zbierajú.
O „príbehoch" samotných stromov hovoria malé informačné tabuľky.
Park sa celoročne ozýva vtáčím spevom, na jar kŕkaním žiab. Návštevníci počas prechádzok radi pozorujú plávajúce kačice či volavky, ktoré vo vode trpezlivo čakajú na úlovok.
V súčasnosti park plní funkciu otvorenej prírodnej galérie s bustami a sochami slovenských a ruských spisovateľov. Vďaka svojej atmosfére je mimoriadne obľúbený nielen u domácich, ale aj návštevníkoch múzea.
Park bol v roku 1984 vyhlásený za chránený park a v roku 1996 bol prekategorizovaný na chránený areál.
Slovanské múzeum A. S. Puškina
958 42 Brodzany
Tel.č.: 038 24 52 653
E-mail: slovanske.muzeum@snk.sk
Park je otvorený nonstop.