Brodziansky park

Z histórie

Park  založil pravdepodobne šľachtic Michal Kvasay (1774 - 1832), vtedajší majiteľ brodzianskeho kaštieľa. Prvá zmienka o parku - ako o anglickej záhrade  - pochádza z októbra roku 1816. 

Ďalší majitelia kaštieľa a brodzianskeho panstva  Friesenhofovci a Oldenburgovci park ďalej kultivovali, zveľaďovali a zväčšovali jeho rozlohu.  
Počas ich pôsobenia v Brodzanoch (1846 – 1945) pozostával  park z dvoch častí: šľachtické sídlo bezprostredne obklopovali kvetinové záhony, pomedzi  ktoré viedli chodníky vysypané pieskom. Kompozíciu dopĺňala fontána a neďaleko stojaca veľká okrúhla lavička. Kvetinová záhrada postupne prechádzala do hustého porastu stromov a kríkov. Pohodlie a ochranu pred slnkom poskytovali drevené altánky a lavičky, ktorých bolo v parku viacero. Súčasťou v parku bol aj tenisový kurt.  

Parku dodávala pôvab riečka Geradza, pritekajúca z neďalekého Tríbeča,  so starým dreveným mostom, ktorý spájal jej brehy. Súčasťou celého komplexu bola  biela empírová oranžéria, stojaca bokom od kaštieľa, ktorá slúžila na pestovanie  tropických či citrusových plodín a mnohým rastlinám poskytovala počas zimy útočisko. 

Viac než tridsať rokov  sa o park staral český záhradník a lesmajster Jozef Knížek,  ktorého  na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia zamestnal barón Gustáv Friesenhof a jeho verné služby oceňovala aj jeho dcéra vojvodkyňa Natália Oldenburgová.
Druhá manželka Gustáva Friesenhofa – Alexandra Nikolajevna Gončarovová bola sestrou Natálie N. Puškinovej, manželky A. S. Puškina. Vdova po básnikovi aj s  deťmi navštevovala Friesenhofovcov v Brodzanoch a v  parku sa veľmi rada prechádzala.
Park bol oázou pokoja a inšpiratívnym miestom aj pre umelcov a hostí, ktorých každoročne prijímala vo svojom brodzianskom sídle vojvodkyňa Natália Oldenburgová, predposledná majiteľka kaštieľa. 

 
Po emigrácii jej vnuka, posledného majiteľa kaštieľa grófa  Georga Weslburga a po skončení druhej svetovej vojny bol park značne zdevastovaný. Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia boli snahy vypíliť historické dreviny, park zlikvidovať  a vytvoriť tak priestor na vybudovanie obecného ihriska a získanie stavebných pozemkov pre vtedajších bezzemkov. Našťastie sa nič z  toho nezrealizovalo. Obeťou vtedajšieho, komunistickou ideológiou podfarbeného ošiaľu likvidovať a ničiť všetko staré sa však stala v krutých päťdesiatych rokov 20. storočia empírová oranžéria, ktorá musela uvoľniť miesto novej stavbe –  pekárni.  
Takmer štyridsať rokov sa o zanedbaný a spustnutý park nikto nestaral. Keď bola v roku 1979 ukončená rekonštrukcia  brodzianskeho kaštieľa, dostal  park svoju druhú šancu a po revitalizácii a celkovej úprave sa vrátil do života.  

Opis parku

Brodziansky park je mimoriadne fotogenický a nádherný v každom ročnom období.

Spolu s pohrebnou kaplnkou Friesenhofovcov a Oldenburgovcov tvorí súčasť  pamiatkového areálu SNK - Slovanského múzea A. S. Puškina. Múzeum, situované v renesančnom kaštieli zo 17. storočia, je obklopené parkom, kaplnka sa nachádza na neďalekom kopci Hôrka južne od kaštieľa.  

Park je upravený v prírodno-krajinárskom slohu a túto podobu získal na základe poslednej úpravy v roku 1983.  Dnešná podoba korešponduje s pôvodnou len sčasti. Kvetinovú záhradu s  altánkami a fontánou  v bezprostrednej blízkosti kaštieľa nahradili lúky s drevinami. Park ako celok  tak nadobudol štýlovo jednotnú podobu.

Na ploche 6,7 hektára rastú predovšetkým domáce, ale aj cudzokrajné  dreviny.  Charakteristickým prvkom brodzianskeho parku zostáva naďalej potok Geradza.   Pri poslednej parkovej úprave sa jeho koryto výrazne rozšírilo a upravilo do systému vodných terás. Tri drevené mostíky, vytvorené podľa pôvodnej podoby, umožňujú návštevníkom voľný prechod na druhý breh.  S potokom je prepojené aj jazierko v južnej časti parku.

S pôvodnou, dnes už neexistujúcou  literárnou expozíciou Slovanského múzea A. S. Puškina korešpondujú kamenné a kovové busty slovenských a ruských spisovateľov, inštalované  v areáli parku.

Park je oplotený, vstup doň umožňujú štyri kované brány

Čo v parku rastie a žije

Najpočetnejšie zastúpené sú domáce dreviny, najmä javory a jasene, ale aj  pagaštany, hraby, lipy, duby či buky.

Okrem nich rastú v brodzianskom parku i cudzokrajné dreviny:  ambrovník styraxový, platan javorolistý, orech čierny,  ginko dvojlaločné, gledíčia trojtŕňová, ľaliovník tulipánokvetý, beztŕňovec dvojdomý, cercidovník japonský.

Medzi najobľúbenejšie a najobdivovanejšie patria majestátne platany zasadené ešte v polovici 19. storočia Friesenhofovcami v západnej časti parku.  Na jeseň sú  to  pagaštany, ktorých plody deti  s veľkou vášňou každoročne zbierajú.
O „príbehoch" samotných stromov hovoria malé informačné tabuľky.

Park sa celoročne ozýva vtáčím spevom, na jar kŕkaním žiab. Návštevníci počas prechádzok radi pozorujú plávajúce kačice či volavky, ktoré vo vode trpezlivo čakajú na úlovok.

Súčasné využitie

V súčasnosti park plní funkciu otvorenej prírodnej galérie s bustami a sochami slovenských a ruských spisovateľov. Vďaka svojej atmosfére je mimoriadne obľúbený nielen u domácich, ale aj návštevníkoch múzea.

Park bol v roku 1984 vyhlásený za chránený park a v roku 1996 bol prekategorizovaný na chránený areál.

Kontakt

Slovanské múzeum A. S. Puškina 
958 42 Brodzany

Tel.č.:  038 24 52 653 

E-mail: slovanske.muzeum@snk.sk

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Park je otvorený nonstop.

Prístupnosť parku