Horský park v Bratislave

Z histórie

V období druhej polovice 19. storočia skoro celú severozápadnú časť bratislavského Starého Mesta pokrývali lesy a vinohrady so záhradami. Toto prírodné prostredie bolo však ťažšie dostupné. Do oblasti neviedla žiadna pohodlná cesta, len lesný chodník ku kaplnke Panny Márie Snežnej, postavený už v roku 1713. V rokoch 1868 až 1860 komunikáciu rozšírili a upravili a vznikla ulica Hlboká cesta, ktorá sprístupnila aj túto časť mesta.
Les, ktorý sa tu nachádzal patril rodine Bubenovcov, ktorá ju mestu predala, časť bola majetkom rodiny Petzlových, ktorá svoju časť nechcela predať, a tak ju mesto vyvlastnilo. V roku 1892 bola k Horskému parku pripojená severná časť územia, ktorú venovala Bratislavská sporiteľňa pri príležitosti svojho 50. výročia.
Horský park vznikol v druhej polovici 19. storočia v období pôsobenia mešťanostu Henricha von Justiho, ktorý bol v tom čase podpredsedom Bratislavského okrášľovacieho spolku. Práve jeho pričinením sa v roku 1870 začala realizovať myšlienka pretvorenia lesného priestoru, nazývaného Študentský les, na Horský park.

Opis parku

Horský park vznikol prakticky úpravou už jestvujúceho lesného prostredia, jeho stvárnením a doplnením novými výsadbami, vytvorením priehľadov, skvalitnením okrajových častí a vybudovaním prístupových ciest.

Mešťanosta Justi nechal vypracovať plán cestnej siete, ktorú tu dali vystavať. Pôvodná sieť chodníkov sa dochovala až dodnes. V parku bolo osadených 50 kusov lavíc, pri hlavnom vchode bol vybudovaný domček pre strážcu a v roku 1873 bolo tiež vybudované detské ihrisko. Na zavlažovanie slúžili dve studne. Areál parku skrášľovali aj malé stavby zo železa – gloriet, malý pavilón so zalomenými lavičkami alebo kovová rozhľadňa na Murmanskej výšine. V parku sústavne pribúdali nové lavičky. Napríklad v roku 1907 dal Mestský okrášľovací spolok vyhotoviť firmou Marton guľaté lavičky (niektoré sú dochované dodnes!). V tomto roku bolo na stromoch upevnených aj 25 kusov tabulí s básňami domácich básnikov.  Pre ochranu zvierat a vtákov bolo postavených 20 kŕmidiel a vtáčích búdok.

Park vznikal v období umeleckého smeru, ktorý sa nazýval realizmus, počas ktorého sa v záhradnom umení presadzovali prírodno-krajinárske úpravy a rovnako sa zvýšil záujem o cudzokrajné dreviny. Vzhľadom k drsnejším prírodným podmienkam, ktoré Horský park má (členitosť terénu, rozdielna slnečná expozícia, rozdielne vlhkostné pomery) sa tendencie o vysadenie rozmanitejší sortiment rastlín výraznejšie neuplatnili a Horský park si zachoval charakter staršieho lesoparku.

Čo v parku rastie a žije

Koncom 19. storočia bolo do parku vysádzaných mnoho nových druhov stromov ako napríklad skupiny tisov, líp, platanov ale aj gingo a rôzne cudzokrajné ihličnany. Dnes tu nájdeme 50 druhov introdukovaných druhov drevín. Z celoslovenského hľadiska je významný výskyt druhu pasmrekovec čínsky. Významné sú mohutné exempláre stromov – mnohé dosahujú výšku 30 – 35m (borovica ťažká, buk lesný, javor horský, jaseň štíhly). Najčastejšie sa z listnatých stromov vyskytuje pagaštan konský, nachádza sa tu aj orech čierny. Z ihličnatých druhov sa tu nachádzajú kryptoméria japonská,  tsuga kanadská, duglaska tisolistá či skupina metasekvojí čínskych. Nachádza sa tu aj jediný exemplár ginga dvojlaločného.  

Súčasné využitie

Dnes sa park  nachádza v geografickom strede mesta, ktoré sa rozrástlo na všetky strany a jeho rozloha sa stabilizovala na 22,96 hektárov. Park sa nachádza v nadmorskej výške 185 až 260 m.n.m a rozkladá sa v dvoch zbiehajúcich sa údoliach, na horskom chrbáte medzi nimi a na terasovitých plošinách. Prirodzeným centrom parku je Justiho pamätník s odpočinkovou terasou.  Tento pomník mu dalo postaviť mesto v r. 1908 po jeho smrti a je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho, ktorý bol tiež členom Bratislavského okrášľovacieho spolku. Pred vstupom do parku z Nekrasovovej ulice je umiestnený pomník botanika J. A. Bäumlera, rovnako od sochára Alojza Rigeleho. 

 Dnes k parku patrí neodmysliteľne aj historická horáreň Horský park, ktorá sa stala vyhľadávaným miestom odpočinku, stretávania sa ľudí a originálnym kultúrnym centrom Bratislavy. Jej  súčasťou je aj záhrada s detským ihriskom a libresso s vynikajúcou kávou a tradičnými bratislavskými orechovými a makovými rožkami. Počas leta sa tu konajú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Horáreň zrenovovala a pre verejnosť ju otvorila Nadácia Horský park, ktorá sa výrazne zasadzuje aj o ochranu  a zmysluplné vyžívanie Horského parku v dnešných dňoch.

Súčasťou záhrady je aj Galéria Horský park – ako jediná exteriérová galéria  súčasného slovenského sochárskeho umenia. V roku 2014 pribudol aj nový náučný chodník s informačnými tabuľami, ktorý zrealizovala Nadácia Horský park.

Špecifikum Horského parku:

Horský park je špecifický tým, že sa nachádza prakticky v strede mesta a pritom disponuje prostredím s pôvodnou flórou a faunou.

Horský park teda vznikol úpravou už jestvujúceho lesného prostredia, jeho stvárnením a doplnením novými výsadbami, vytvorením priehľadov, skvalitnením okrajových častí a vybudovaním prístupových ciest. Dnešný chránený areál bol založený ako prírodno-krajinársky park využitím pôvodného lesného porastu.

Charakter parku spája niekdajší kompozičný zámer autorov a na strane druhej pôvodné prírodné prostredie, v ktorom vznikol. Zjednotenie záujmov ochrany prírody s ochranou architektonickej kompozície historického parku a zladenia týchto dvoch základných funkcií nie je jednoduché a žiada si stanovenie vízií a následne určenie pravidiel, ktoré schválený Program starostlivosti o chránené územie spolu so zonáciou územia prináša.

Pracovníci oddelenia životného prostredia a mestskej zelene hlavného mesta uvádzajú: „Z metodického a legislatívneho hľadiska spravovanie územia je problematické, čomu nasvedčuje aj striedanie štátnych orgánov, do ktorých správy CHA (chránený areál) Horský park patril. Pôvodne bola ochrana Horského parku v gescii Slovenského pamiatkového ústavu, dnes usmerňuje starostlivosť o jeho územie Štátna ochrana prírody. Na území CHA Horský park sú pre zabezpečenie prirodzeného vývoja cenné nielen dreviny v dobrej kondícii, ale aj postupne starnúce a odumierajúce jedince. Tie totiž predstavujú prirodzený biotop pre rôzne druhy húb, rastlín a živočíchov. Aj z tohto dôvodu sa na území parku zámerne v súčasnosti ponechávajú bútľavé a padnuté stromy. Súčasný manažment sa prioritne zameriava na zabezpečenie prirodzenej obnovy porastu s reguláciou výskytu inváznych druhov rastlín. Na druhej strane sa takýmto spôsobom údržby z územia CHA Horský park vytráca pôvodný zámer jeho autorov. Postupne miznú kompozície rastlín, vytvorené priehľady zarastajú krovitými porastmi, z pôvodných vegetačných úprav sa v areáli nachádzajú už len torzá. Z pôvodných 165 druhov, variet a foriem drevín sa ich dnes v Horskom parku nachádza len 96.“

Vývoj a rôznosť pohľadov a prístupov v chránenom areáli Horský park je čiastočne dôsledkom zmien priorít a aj rozdelenia kompetencií v ochrane pamiatok a ochrane prírody. Horský park však aj napriek tomu naďalej predstavuje významnú rekreačnú oblasť pre obyvateľov Bratislavy. Vďaka svojej polohe v centre mesta vytvára spolu s oblasťou Kalvárie a Slavína dôležitý prvok zelenej infraštruktúry v urbanizovanom prostredí. 

Kontakt

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy
Primaciálne námestie č. 1
814 99 Bratislava

www: http://www.bratislava.sk
E-mail: info@bratislava.sk

Životné prostredie a mestská zeleň: tel.: +421 259 356 670

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Horský park je pre verejnosť otvorený nepretržite. 

Prístupnosť parku