Park v Stupave, ktorému dominuje zrkadlová vodná hladina, so svojimi vzácnymi drevinami patrí medzi najkrajšie v Bratislavskom kraji. Jedným z najobdivovanejších stromov sú mohutné platany západné, ktorých koruny sa dodnes odrážajú na hladine jazierka.
Podľa písomných prameňov stál v 16. storočí na mieste dnešného kaštieľa menší panský dom. V tomto čase boli jeho súčasťou aj ovocné záhrady. Jedna sa nachádzala pri panskom mlyne (dnes nefunkčný umelý vodopád), druhá pri dnes už neexistujúcom pivovare. Pri prestavbe panského domu na renesančný kaštieľ v polovici 17. storočia, prešla úpravou určite aj záhrada, ale jej podobu nepoznáme. Zachovalo sa však meno zatiaľ najstaršieho známeho panského záhradníka, v roku 1670 ním bol Filip Kaser.
Nasledovnú barokovú úpravu kaštieľskej záhrady z polovice z 18. storočia zachytil situačný plán uložený v pálffyovskom archíve. Renesančné obranné vodné priekopy okolo kaštieľa boli prebudované na okrasné záhrady s dvomi vodometmi. Priestor východne od kaštieľa, v miestach dnešného jazierka, upravili na pravidelne ohraničené okrasné kvetinové záhony vo francúzskom štýle. Súčasťou kaštieľskej barokovej záhrady bola aj jazdiareň, dva menšie skleníky, mlyn a byty pre panského záhradníka, lesníka a stolára. Po vlastníckej zmene stupavského veľkostatku v roku 1867 dal nový majiteľ gróf Alojz Károlyi upraviť nielen kaštieľ, ale aj panskú záhradu v jeho blízkosti. V druhej polovici 19. storočia bola záhrada premenená na krajinársky park. Bažinatú vodnú plochu východne od kaštieľa upravili na jazierko s kamennou obrubou brehov a umelým ostrovčekom.
Celková parková plocha bola výrazne rozšírená a doplnená novými nepôvodnými drevinami. V parku vznikli citlivo komponované malebné priehľady, poskytujúce harmonické zoskupenia a solitéry rôznorodých drevín, kombinované s trávnatými plochami. Udržiavané parkové prostredie voľne prechádzalo až do lesných porastov v okolí Pajštúnskeho hradu, kde bola zriadená a udržiavaná zvernica. V priestore parku sa v prvej polovici 20. storočia nachádzali viaceré hospodárske objekty – pivovar, debnáreň, práčovňa a mlyn, ktorý sa ako jediný z nich zachoval dodnes. Cez park pretekali dva potoky a napájali umelé jazierka. Pri dnešnom futbalovom štadióne sa na vyvýšenom mieste zachovalo torzo altánku s prístupovou cestou, pôvodne lemovanou alejou pagaštana konského.
Staré barokové skleníky v tomto čase pravdepodobne už neexistovali. Gróf Károlyi dal koncom 19. storočia vybudovať nový trojdielny vykurovaný skleník s kotolňou. Slúžil na pestovanie kvetov, priesad a na prezimovanie tropických kvetín. V súčasnosti je skleník v havarijnom stave, patrí však medzi jedinečné zachované pamiatky svojho druhu na Slovensku a čaká na zaslúženú pamiatkovú obnovu. Tvorí ho liatinová konštrukcia uložená na opornom múre a murovanej podeste, presklená lomená plocha je orientovaná smerom na juh. Konštrukciu vypĺňali sklené platne obdĺžnikového tvaru, súčasťou liatinovej konštrukcie boli vstupné dvere a vetracie vyklápacie okienka. Podľa svedectva historických fotografií a pohľadníc v skleníku prezimovávali v objemných drevených kvetináčoch palmy. Teplotu v skleníku regulovali panskí záhradníci zvinovacími zatieňovacími rohožami a drevenými doskami uloženými zvonku na presklenej ploche. V letnom období skrášľovali okraje chodníkov medzi východným krídlom kaštieľa a jazierkom cudzokrajné palmy.
Posledným panským záhradníkom v službách grófa Ľudovíta Károlyiho bol Jozef Krupička, syn hlavného záhradníka kniežaťa Pálffyho v Malackách. Na jeseň v roku 1927 usporiadal v skleníkoch trojdňovú výstavu ovocia a zeleniny. Podľa správy v novinách bola vystavená zelenina všetkých druhov ako aj kvety, medzi inými aj krásne mohutné palmy, begónie a orchidey. Výstavu si v tom čase s veľkým záujmom prezrelo asi 2000 návštevníkov.
Park sa skladá z dvoch častí: Malého parku a Kaštieľskeho parku. Obe časti parku sú spojené nanovo zrekonštruovaným barokovým mostíkom. Centrom parku stále zostalo jazero, ktorého brehy mali netypickú kamennú obrubu. V jazere sa zrkadlí nielen samotná budova kaštieľa, ale aj koruny a kmene stromov. Toto zrkadlenie je výnimočným zážitkom pre návštevníkov parku. Na jazere ostal aj pôvodný umelý ostrov s vysadenými stromami. Jazero „ strážia“ dve sochy. Svedkami romantických úprav parku v minulosti sú aj torzá drobnej architektúry a sochárskej výzdoby.
V Malom parku dodnes stojí torzo unikátneho trojdielneho skleníka s vykurovaním. Postavený bol pravdepodobne na konci 19. storočia. "Znovuobjavený" bol členmi občianskeho združenia Pour Art, ktorý ho brigádnicky vyčistili od náletových krovín, zamerali a postarali sa o jeho publicitu. Z historických skleníkov sa na Slovensku zachoval len ich malý zlomok (Topoľčianky, Jasov, Mošovce). Stupava sa radí medzi ojedinelé slovenské lokality s touto zachovanou unikátnou pamiatkou.
Súčasťou parku je pagaštanová alej, ale okrem pagaštanov tu nájdete aj niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov, ako napr. platan západný, tisovec dvojradový, ľaliovník tulipánokvetý, gingo dvojlaločné. V parku nájdete aj dendrologickú zvláštnosť- zakrpatenú formu borovice lesnej. Parkom preteká stupavský potok s vybudovanými drevenými lávkami.
V parku voľne žijú srnky, sovy, veveričky. Na jazierku plávajú kačky.
Stupavský park so vzácnymi drevinami patrí medzi najkrajšie v Bratislavskom kraji, jedným z najobdivovanejších stromov sú mohutné platany západné.
Časť parku využíva Domov dôchodcov umiestnený v kaštieli.
V parku sa nachádza aj rozľahlé detské ihrisko, ktoré je tvorené z drevených prvkov a krásne zapadá do parku. Nájdete tu hojdačky, preliezky aj šmýkľavku.
V areáli parku nájdete aj futbalové ihrisko s atletickou dráhou a plochami pre loptové hry.
Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Kaštieľ
Telefón: 0911 410 492, diana@ddstupava.eu.sk
Otváracia doba/návštevné hodiny:
Letná sezóna (apríl-október): 6.00-21.00 hod.
Zimná sezóna (november-marec): 6.00-20.00 hod.