Zámocké záhrady v Holíči

Z histórie

O histórií parku vieme pomerne málo, pretože chýbajú faktické  materiály v teréne ako aj písomne doklady  hovoriace o vývoji parku. Konkrétnejší pohľad na vývoj parku nám môžu poskytnúť zachované grafické podklady a kópie katastrálnych máp, ktoré nám umožňujú zrekonštruovať obraz parku podľa pôvodných predstáv.  Prvotné úpravy areálu zámku boli realizované Czoborovcami. Tieto úpravy sa dodnes nezachovali, pretože boli prekryté rozsiahlymi úpravami areálu realizované cisárom Františkom Štefanom I. Lotrinským. Za najpozoruhodnejší podklad o parku považujeme  plán z polovice 18. storočia  označený ako „Plan du chateu et fasaderie de Holics“ /viď foto/.

Holíčsky zámok a park s bažantnicami

© SNA, Bratislava

Autor grafického podkladu je zatiaľ neznámy  a bol pravdepodobne vyhotovený približne v polovici 18. storočia v dobe budovania alebo tesne po dokončení zámku. Park v Holíči predstavoval cenný príklad  veľkopanského barokovo-klasicistického sídla, ktorého veľkosť  bola v slovenských podmienkach ojedinelým zjavom. Zámok aj park bol riešený pod cudzím, hlavne francúzskym vplyvom. Počiatočné riešenie bolo veľkorysé, čo vidieť už z architektúry zámku, ktorá dominovala veľkej ploche parku a priľahlej krajiny až po Kopčany.  Neskoršie pravdepodobne pre nedostatok financií a značnú náročnosť údržby  sa od pôvodného návrhu ustupovalo, členenie sa zjednodušilo, čiastočne menilo a obhospodarovaná plocha sa zmenšovala.  Vo vstupnom areáli zámku od obce boli situované prevažne hospodárske budovy. Stáli tu maštale pre hospodárske zvieratá, budovy remeselníkov, nájomné budovy a kasárne. Prístupovú cestu k zámku, ktorá viedla v preluke medzi týmito hospodárskymi budovami, lemovali štyri rady stromov. Táto aleja začínala už za cestou na protiľahlom kopci a končila lievikovitým zúžením v strede palisádového chodníka. Trasa aleje sa zachovala do súčasnosti. Porast je už však niekoľkokrát obnovovaný. Aleja a  hospodárske budovy boli vtedy rozmiestnené tak, aby zámok pri pohľade od mesta dominoval celému priestoru. Široký pás stromovej zelene oddeľoval zámok od hospodárskych objektov. Za širokým pásom stromov bol palisádový chodník, ktorý  bol z oboch strán lemovaný stromoradím.

Do renesančnej pevnosti, v strede ktorej sa nachádzal zámok, sa vchádzalo cez zastrešený prístrešok. Prvý dvor bol takmer bez zelene, iba v nárožných bastionóch boli steny tvarovaných živých plotov a v strede plošiek boli záhony, alebo barokovo tvarované krovité plastiky. Vnútorná priekopa  okolo zámku bola upravená tvarovanými záhonmi a krovinami. Samotný vnútorný dvor bol bez zelene, je však pravdepodobné, že na tomto nádvorí boli rozmiestnené rôzne tvarované dreviny v kvetináčoch.

Za vodnou priekopou renesančnej pevnosti bol park riešený ako barokovo- klasicistická bažantnica. Bažantnicu tvoril lesný porast pravidelne členený na 32- dielov –trojuholníkov, pričom dva dielce tvorili malý štvorec, ktorý bol štvrtinou väčšieho štvorca. Štyri takéto väčšie štvorce tvorili jeden veľký štvorec, vlastné jadro - základ bažantnice.  Veľký štvorec bol obrúbený alejami. Aleje lemovali aj široké stredové chodníky. V priesečníku týchto alejí bola veľká kruhová plocha, v strede ktorej bol kruhový bazén , pravdepodobne s vodotryskom. Priemer kruhovej plochy bol približne 20 - 35 m a priemer bazénu 15 - 18 m. Šírka chodníkov bola 15 - 20 m. Okolo stredovej kruhovej plochy sa nachádzalo 8 kruhových odpočívadiel, ktoré boli obrúbené strihaným živým plotom a je možné, že okrem lavíc boli v nich umiestnené aj alegorické sochy. Kruhová plocha resp. polkruhovité plochy rovnakého priemeru uzatvárali tieto aleje aj na ich okrajoch. Nachádzali sa tu tiež odpočívadlá zoskupené do obdĺžnikového tvaru  a boli pravdepodobne tiež zdobené sochami a drobnou architektúrou. Podobne ako v priesečníku stredového chodníkového kríža veľkého štvorca mali i štyri menšie štvorce vo svojom strede kruhové plochy  s menšími priemermi. Chodníky bažantnice boli obrastené strihaným živým plotom okrem stredového kríža, ktorý bol lemovaný stromovými alejami. Strihané živé ploty boli veľmi výrazným architektonickým prvkom bažantnice, základom veľmi účinným. Usmerňovali pohľady nielen na fontány, ale i na dôležité objekty v okolitej krajine ( kostol, sýpky a pod.). Bažantnicu pretkával systém odvodňovacích kanálov vzhľadom nato, že bola v minulosti značne vlhká. Kanály boli vzájomne pospájané a v období sucha slúžili na zavlažovanie a to vodou z mlynského náhonu. Kanály neboli výrazne architektonicky upravované, pretože z vnútornej strany veľkého štvorca ich pohľadovo maskovali živé ploty. Pred veľkým štvorcom bažantnice ako aj za ním boli široké trávnaté pásy, ktoré boli ohraničené stromoradím. Bažantnica bola vysadená stromoradím aj na vonkajšom obvode, pričom tri dlhé stromoradia spájali bažantnicu aj zo vzdialenejšími objektmi v okolitej krajine napríklad s konskými maštaľami v Kopčanoch.

O rozľahlý park sa starali renomovaní záhradníci a odborníci najmä z cudziny, ktorým pomáhali domáci obyvatelia. Okrem starostlivosti o zámocký park bola na profesionálnej úrovni aj produkcia ovocia a zeleniny. Lotrinskí záhradníci /Durnoy a La Clange/ sa okrem údržby parku a alejí starali aj o ovocnú a zeleninovú záhradu, venovali sa sadeniciam, štepárstvu, ošetrovaniu stromov a okrasných krov, zberu a konzervovaniu dopestovaného ovocia a zeleniny. Ďalšie stromové sadenice pochádzali zo stromových škôlok, ktorých chod bol v rukách lesníkov. Nazbierané ovocie zo záhrad sa skladovalo v starej bažantnici a ďalej spracúvalo vo veľkokapacitnej teplovzdušnej sušiarni.

Johann Kegel  na svojom pláne parku z roku 1799 zachycuje bažantnicu už s čiastočne odlišnou úpravou ako bol pôvodný návrh. Vzhľadom na to, že ani k tomuto výkresu nie je žiadna písomná správa, ťažko určiť , či sa jedná o nový návrh, alebo či tento výkres zachycuje úpravu už jestvujúcu. Kegelov návrh sa od predchádzajúceho líši  najmä novým riešením úpravy najbližšieho okolia zámku. Na rozdiel od prvého návrhu sa v prevažnej časti nezastavanej plochy vo vnútri renesančnej pevnosti okolo zámku objavujú trávnaté plochy, ktoré sú členené chodníkovou sieťou. Vo vnútornej priekope okolo zámku je úprava jednoduchšia. Trávnaté plochy sú obohatené o slohové kvetinové záhony  a tvarované kry. Stromová zeleň sa uplatňuje iba v nárožných bastiónoch. Plochy medzi strieľňami boli zatrávnené. Bažantnica mala širšie chodníky a väčšie centrálne kruhové plochy. Ďalším rozdielom oproti prvému návrhu je vysadenie všetkých parkových chodníkov alejami a vylúčenie strihaných živých plotov s bažantnicami. Odvodňovacie kanály po bokoch veľkého štvorca sú širšie  a osadené stromoradím. Pravá strana pred kaštieľom nie je záhradnícky upravovaná. Kegelov návrh má skôr reštauračný charakter, ktorý v podstate rešpektuje pôvodné riešenie, vynecháva však tie prvky, ktoré boli na údržbu najnáročnejšie (t.j. tvarované dreviny) a nahradzuje ich prirodzenejšími prvkami, napríklad nestrihanými alejami, čo si vyžadovalo väčšie rozostupy stromov, čím možno vysvetliť, prečo boli chodníky v návrhu širšie. Zmenil sa tým charakter parku, bažantnica nadobudla viac charakter hospodárskeho, resp. prechádzkového lesa. Okrasnú funkciu preberali plochy vo vstupnej časti parku pred vodnou priekopou.

O ďalšom osude parku vieme zatiaľ veľmi málo. Čiastočne ho charakterizujú katastrálne mapy z 19. storočia. V polovici 19. storočia súdiac podľa veku zachovalého stromového porastu možno predpokladať, že sa robila v okolí zámku ešte jedna úprava riešená v duchu barokovo – klasicistickej úpravy. Hoci sa zatiaľ nenašla nijaká grafická dokumentácia, potvrdzuje ju vek jestvujúceho porastu. Zámok a park predstavoval jeden kompozičný celok, ktorý dominoval mestu až do vzniku prvej ČSR, kedy bola bažantnica vyrúbaná. Vyvrcholilo to nakoniec v posledných rokoch odstraňovaním mnohých vedľajších budov, ktoré sa podieľali na tejto významnej slohovej kompozícii. Z doteraz povedaného vyplýva, že pôvodne barokovo-klasicistická parková úprava sa postupom času zjednodušovala a zbavovala rôznych, na údržbu náročných prvkov. Prvky, ktoré boli kompozične, ako aj reprezentatívne veľmi účinné, sa z parku postupne vytrácali, takže postupom času park stratil na svojej výtvarnej hodnote, čo bolo iste jednou z príčin, ktoré viedli k likvidácií parku - bažantnice, resp. až k celkovému rozkladu tohto pamiatkového súboru v posledných rokoch. Vzhľadom na to, že zámok a park predstavovali hodnotný príklad vidieckeho barokovo-klasicistického feudálneho sídla, ktoré sa zachovalo takmer do našich dní a park bol riešený úmerne k vidieckemu sídlu jednoduchšie, zato s čistou slohovou kompozíciou zasluhuje si, aby bol spolu so zámkom zachovaný a obnovený.

Opis parku

Od tridsiatych rokov 18. storočia sa začali veľmi intenzívne parkové úpravy okolia Holíčskeho zámku. Aktivita sa koncentrovala najmä do priestorov novozaloženého rozsiahleho zámockého parku, ktorého starší coborovský predchodca bol odstránený. Parková krajina okolia cisárskej rezidencie plynulo prechádzala do starostlivo obhospodarovanej kultúrnej krajiny. Plocha ďalšej časti budúceho zámockého parku vznikla po ukončení prestavby hlavnej budovy úpravou dna vnútornej zámockej priekopy. Podľa francúzskych vzorov tam vznikli rozsiahle zložito štruktúrované symetrické ozdobné kvetinové záhony rozmiestnené okolo celej zámockej budovy. Parkovo boli upravené aj zatrávnené horné časti zámockých bastiónov, kde rovnako vznikli zavlažované kruhové záhony. Výhodou umiestnenia kvetinových záhonov vo vnútornej priekope bolo využitie plochy, ktorá bola okrem plánovaného vojenského využitia ležala ladom. Zároveň sa krása kvetinových záhonov dala vychutnávať z výšky okolitého terénu, odkiaľ mohla ešte lepšie vyniknúť ich krása. Do konca 18. storočia vznikli kvetinové výsadby aj na korunách bastiónov, kde vznikli aj zárodky budúcich stromových alejí. Schmalhofferova veduta /viď foto/ zobrazuje vo vnútornej priekope, ohradenej zábradlím v cisárskych farbách, ozdobne sformované trávniky s fontánami.

Schmalhofferova veduta zámku

© Archív mesta Holíč

Fasády hospodárskych objektov a dolnú časť múrov zámku pokrýval dekoratívny brečtan. Okolo zámku bol systém viacerých stromových alejí, ktoré pozostávali zo stromov s umelo vymodelovanými korunami a tiež živé ploty. Na prelome 18./19. storočia dostal Holíčsky zámocký park novú podobu (Johann Regel), ktorá už bola striedmejšia, inšpirovaná anglickými vzormi. Neskôr bola výsadba v zámockom parku ešte viac zjednodušená a jeho časť bola rozdelená na lineárne pásy a bolo do neho nasadených viac stromov ako predtým. Holíčske bažantnice boli v priebehu 19. storočia stále v prevádzke a aj celý zámocký park sa niekedy označoval aj ako bažantnica. Bastióny boli v druhej polovici 19. storočia už len zatrávnené a zanikli kvetinové záhony vo vnútornej priekope zámku. Vzhľadom na to, že zámok prestal v 19. Storočí slúžiť ako reprezentatívne sídlo, ani starostlivosť o park nebola taká, ako si barokovo-klasicistická úprava vyžadovala a park tým chátral. Zámok a park tvoril jeden kompozičný prvok, ktorý dominoval mestu až do vzniku prvej ČSR, kedy bola bažantnica vyrúbaná. Vyrúbaním bažantnice začal strácať tento celok svoje dominantné postavenie v obci. Charakter novej zástavby a umiestnenie nevhodných prevádzok areál zámku ďalej znehodnotil.

Video zo Zámockých záhrad si môžete pozrieť na nalsedujúcom linku: https://www.youtube.com/watch?v=4-gPjqOdM9E

Čo v parku rastie a žije

Pôvodná rozloha parku sa nezachovala. Bažantnica, ktorá bola v minulosti dominantou parkovej plochy sa v súčasnosti využíva ako plocha na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Na území Bažantnice sa zachovali len torzá pôvodnej historickej aleje Pagaštanu konského. Čiastočne sa zachovali aleje Pagaštanu konského západne od kaštieľa a tiež historická aleja, ktorá lemuje prístupovú cestu k zámku. Prístupovú cestu od hlavnej brány lemujú 4 rady stromov. V súčasnosti sa zachovalo torzo štvorradovej aleje, ktorá sa začína pri ceste a končí v úrovni hospodárskych budov. Kostru aleje tvorí Lipa malolistá a Pagaštan konský. Vek niektorých stromov môžeme stanoviť na viac ako 150 rokov.

Súčasné vegetačné úpravy zámockých záhrad vychádzajú z úprav, ktoré sú zdokumentované na historických podkladoch. Priestor záhrad je doplnený aj o nové vegetačné prvky pre zvýšenie atraktivity mesta a tým i pre zlepšenie podmienok pre pobyt návštevníkov. V zámockých záhradách sú vysadené stromy, kríky a trvalky. Taktiež je vysadený parkový trávnik a lúčny trávnika na brehoch rybníka.

V roku 2015 nám bol schválený projekt s názvom: „Sprievodca bylinkovou záhradou“, v rámci ktorého bola vybudovaná Bylinková záhrady a priľahlý ovocný sad. Celkovo bolo vysadených 81 ks stromov /jablone, čerešne, slivky, hrušky a hraby/, 64 ks kríkov /ríbezľa čierna, ríbezľa červená, egreš/, 666 ks živého plotu, 3 628 ks trvaliek a cibuľovín /Okresný cesnak, Palina abrotanová, Artičoka kardová, Echinacea purpurová, Fenikel obyčajný, Levanduľa lekárska, Ligurček lekársky, 16 druhov Mäty (Mäta marocká, Marshmallow, banánová, čokoládová ....), Kocúrik záhradný, Rebarbora dlanitá, Šalvia hájna/. Taktiež bol založený parkový trávnik na rozlohe 600 m², lúčny trávnik na rozlohe 9 420 m² a mlatový povrch o rozlohe 1 904 m².

Pohľad na Bylinkovú záhradu

© Archív mesta Holíč

Súčasné využitie

Holíčsky zámok a jeho areál je majetkom mesta Holíč. V priestoroch Holíčskeho zámku sa nachádza: Čínska sála, Zámocká kaplnka, Mestské múzeum, sklepy a podzemné chodby. Okolo zámku sa rozprestierajú hospodárske budovy /Tabačiareň, Koniareň, Pravý a ľavý depozit a dve zadné hospodárske budovy/ i zámocké vodné valy, ktoré návštevníkom ponúkajú možnosť člnkovania.

Zámocké záhrady v Holíči

© Archív mesta Holíč

Z architektonického hľadiska je park riešený tak, aby tvoril adekvátne kultivované okolie Holíčskeho zámku a tým umocnil jeho pôsobenie ako hmotné, architektonické a historicky vysoko hodnotné dominanty celého areálu. Nachádzajú sa tu kvalitne upravené trávnaté plochy, pravidelné stromoradie, architektonické prvky (mobiliár), ktoré sú tvarovo a materiálovo navrhnuté tak, aby sa vhodne zapojili do prírodného prostredia. Súčasťou parku sú aj dve lávky nad vodnou hladinou na východnej strane rybníka. Architektonicky sú lávky navrhnuté tak, aby zapadali k prostrediu rybníka a priviedli návštevníkov na vodnú hladinu, kde môžu z blízka pozorovať vodnú faunu a flóru. V juhovýchodnej časti areálu zámku sa nachádza Bylinková záhrada, ktorá spolu s priľahlým sadom tvoria historicko-rekreačné miesto a významné stredisko cestovného ruchu. Zámocké záhrady sú sprístupnené širokej verejnosti celoročne, Bylinková záhrada počas Letnej turistickej sezóny od mája do septembra.

Bylinková záhrada

© Archív mesta Holíč

Video z Bylinkovej záhrady si môžete pozrieť na nasledujúcom linku: https://www.youtube.com/watch?v=lvqqXNu096k

Kontakt

Turisticko  informačné centrum, Bratislavská 6, 908 51  Holíč -  / október – apríl /
tel. č. 034 32105 82, 0907 657 884

e-mail: veronika.chnupkova@holic.sk, katarina.stasakova@holic.sk, tikholic@holic.sk
web: www.holic.sk

Turisticko  informačné centrum, ul. Zámocká 2, 908 51  Holíč - / máj – september /
tel. č. 0907 657 884

e-mail: veronika.chnupkova@holic.sk, katarina.stasakova@holic.sk, tikholic@holic.sk
web: www.holic.sk

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Zámocké záhrady sú verejnosti prístupné počas celého roka.

Bylinková záhrada a priľahlý sad sú historicko-rekreačným miestom a strediskom cestovného ruchu. Poskytujú možnosť prehliadky Bylinkovej záhrady nachádzajúcej sa v juhovýchodnej časti areálu Holíčskeho zámku.

Júl, August
Pondelok – Nedeľa: 10:00 – 18:00
Obedová prestávka 12:00 – 12:30

vstupné 1€
deti do 6 rokov zdarma
Karta Holíčana k dispozícii v kancelárii TIC
Karta Holíčana je určená pre každého obyvateľa mesta, ktorý trávi čas v bylinkovej záhrade. Na základe tejto karty má počas sezóny nárok na 10 vstupov zdarma. Po nazbieraní pečiatok do karty bude mať v kancelárii TIC pripravené prekvapenie
Otvorené iba v prípade priaznivého počasia.

Mesto Holíč si vyhradzuje právo zmeniť otváracie hodiny Bylinkovej záhrady v prípade nepriaznivého počasia alebo konania sa kultúrno-spoločenských podujatí mesta. V prípade potreby môžete kontaktovať TIC na tel. č. 0907 657 884.

Bylinková záhrada

© Archív mesta Holíč

Prístupnosť parku