Hunadyovský park Mojmírovce

Z histórie

História barokovo-klasicistického kaštieľa uprostred obce Mojmírovce siaha do 18. storočia a spája sa s rodom Huňadyovcov, ktorí sa do dediny, vtedy zvanej Urmín, prisťahovali po ukončení obdobia tureckých vojen. V roku 1721 dal Imrich Huňady postaviť majestátny kaštieľ v barokovom slohu. Neskôr po požiari bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom slohu.

Súčasťou panstva rodiny Huňadyovcov bol okrem kaštieľa aj rozsiahly park s množstvom exotických stromov, krovín a rastlín, ktorý patril v nasledujúcich desaťročiach medzi najkrajšie parky Horného Uhorska. Raritou bol skleník - botanická záhrada, ktorá sa bohužiaľ do dnešných dní nezachovala.

Pýchou rodu Huňadyovcov bol žrebčín, v ktorom chovali ušľachtilé plemená arabských, talianskych a španielskych koní. V roku 1814 zorganizoval v Urmíne Jozef Huňady, podľa moderných pravidiel, prvé verejné konské dostihy v Rakúsko-Uhorsku. Na trati dlhej 2600 metrov pretekalo 13 koní.

Opis parku

Park bol založený v prírodne – krajinárskom slohu, avšak dnes je kompozícia čitateľná len v jeho južnej časti. Pred južným priečelím kaštieľa sa nachádza pravidelný motív z tvarovaného krušpánu (Buxus sempervirens) s centrálne umiestnenou fontánou. Park v severnej časti má dnes charakter lesného porastu, otvorené lúčne plochy zanikli a v súčasnej štruktúre nenachádzame žiadnu zo zásad prírodne krajanskej tvorby. Reliéf parku je rovinatý, len v severovýchodnej časti sa zvažuje do malého údolia, kade preteká odvodňovací kanál. Ďalej sa terén dvíha do neveľkej vyvýšeniny, na ktorej rastie dendrologická zvláštnosť – Fraxinus excelsior ’Diversifolia’ – jaseň impozantných rozmerov. Malý vodný tok sa v parku vždy nachádzal a slúžil aj na napájanie koní.

Kaštieľ je umiestnený v parku excentricky. Hospodársky dvor, ktorý bol situovaný v centrálnej časti celého komplexu, bol od reprezentatívnej plochy parku a kaštieľa ohraničený budovami koniarní. Juhozápadná budova bola v 50.tych rokoch asanovaná a na jej mieste bola postavená kotolňa pre kaštieľ. 

Čo v parku rastie a žije

Súčasný park predstavuje fragment lužného  lesa, v minulosti vyskytujúceho sa na tomto území. Lužný les je špecifický typ lesného spoločenstva, kde k dochádza pravidelnému zaplavovaniu územia. Na takomto území rastú dreviny a rastliny typické pre dané prostredie. Tieto rastliny nielen dobre znášajú takýto kolobeh vody v lesnom prostredí, ale bez pravidelných záplav by fauna lužného lesa neprežila. Dôležitá je prítomnosť vodného toku alebo vysoké podzemné vody, vďaka tomu je totiž v pôde nedostatok kyslíku, a tak dochádza k redukčným pochodom. Vznikajú zlúčeniny, dávajúce pôde modré sfarbenie a zvláštny zápach, tzv. glejové pôdy.

Typickými stromami lužných lesov sú topoľ, dub , jaseň, jeľša, lipa a brest. Na viac osvetlených miestach rastú kríky: čremcha, zimozel, svída, kalina alebo baza. Bylinné zloženie je ovplyvnené polotieňom v spodných poschodiach lesa. Rôzne popínavky tvorí zádušník brečtanovitý, ostružiny či lipkavec (Glechoma hederacea, Rubus fruticosus, Galium odoratum). Na jar vzniká v lužných lesoch tzv. jarný aspekt, porast svetlomilných rastlín, ktoré kvitnú, ešte než vyrašia listy stromov. Medzi tieto rastliny patrí bleduľa jarná, blyskáč jarný, krivec žltý, hviezdica veľkokvetá, pľúcnik lekársky, fialka lesná a chochlačka dutá (Leucoium vernum, Ficaria verna, Gagea lutea, Stellaria holostea, Pulmonaria officinalis, Viola sylvestris, Corydalis cava). 

Z pôvodných drevín nachádzame v parku  jaseň, mohutné lipy (Tilia cordata Mill), platany (Platanus orientalis L.) a zaujímavý pyramídový dub (Quercus robur ’Fastigiata’), červenolistý buk (Fagus sylvatica ’Atropunicea’) a jedľu kaukazskú  (Abies nordmanniana (Stev.) Spach) Pre výsadby stromov v parku bol charakteristický trojspon, čo predstavovalo symboliku s troma dcérami grófa Huňadyho.

Múdre stromy

Súčasné využitie

V roku 1974 sa kaštieľ stal majetkom spotrebných družstiev na Slovensku a po rozsiahlych a postupných rekonštrukciách je sídlom hotela Kaštieľ Mojmírovce s.r.o., Vzdelávacieho inštitútu COOP, a.s. a Nadácie Mojmír.

Takmer z trosiek bývalého žrebčína bolo vybudované moderné kongresové a hotelové centrum. V zrenovovaných priestoroch kaštieľa sa dnes nachádza reštaurácia, vínná pivnica a vinotéka, niekoľko školiacich miestností, apartmány a izby, relax centrum, v podzemných priestoroch kaštieľa strelnica na krátke zbrane.

Kaštieľu ani dnes nechýba pompéznosť. Je obkolesený nádherným anglickým parkom so zrekonštruovanou fontánou a štvormetrovými dubovými sochami svätých a patrónov od Mareka Žitňana a Róberta Žilíka.

Severovýchodná časť parku bola v r. 2011-2013 revitalizovaná. Z rozsiahleho porastu boli asanované neperspektívne jedince, nálety a druhovo nevhodné jedince, čím sa druhová skladba parku stabilizovala a vytvorili sa vhodné podmienky pre optimálny vývoj perspektívnych jedincov. Z drevnej štiepky boli vysypané obnovené chodníky, doplnil sa mobiliár. Cieľom revitalizácie je načrtnúť pôvodnú dispozíciu krajinárskeho parku (voľné plochy striedané skupinami stromov a krov, solitérne stromy, pohľadové osi), vytvoriť prechádzkový okruh s otvorenými pohľadmi na dominanty parku, navrátiť parku jeho ekologickú a spoločenskú funkciu a vytvoriť tak priestor pre rôzne aktivity a oddych.  

Juhovýchodná budova koniarne je po rekonštrukcii a slúži ako kongresová miestnosť. Z ďalších stavieb v parku treba spomenúť skleník, ktorý nadväzoval na juhozápadné krídlo kaštieľa. Po vojne bol skleník rozobratý a odpredaný. Dnes sa na tomto mieste nachádza krytý bazén.  

Park je v súčastnosti súčasťou hotela a slúži ako relaxačná zóna nielen pre hotelových hostí, ale aj návštevníkov obce, ako aj miestnych obyvateľov. 

Kontakt

Recepcia hotela:

+421 37 77 98 201
+421 907 846 040

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Park je pre verejnosť otvorený nepretržite

Prístupnosť parku