Nádherný neskorobarokový kaštieľ s priľahlým parkom sa spája s významnými šľachtickými rodmi Koháry a Coburg.
Obec Svätý Anton vznikla pri obchodnej ceste spájajúcej kedysi Balkán s Krakovom a Pobaltím. Prvá písomná zmienka o obci je už z roku 1266. Dominantou obce je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom , ktorá zbohatla v protitureckom odboji. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (GiulioFerrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti). Kaštieľ obývali dva šľachtické rody. Koháryovci, ktorí ho dali postaviť do dnešnej podoby v polovici 18. storočia a neskôr Coburgovci. Posledným užívateľom kaštieľa vo Svätom Antone bol bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg. Po stáročia sa traduje, že kaštieľ bol postavený s kalendárnou symbolikou. Pôvodne mal 365 okien, 52 izieb, 12 komínov, 7 arkád a 4 vchody.
Najväčší rozkvet parku vo Svätom Antone sa viaže na obdobie po dostavbe kaštieľa po roku 1750, kedy bola realizovaná pravdepodobne väčšina terénnych úprav. Detailné plány o tom, ako kedysi park vyzeral, alebo mal vyzerať, neboli zatiaľ odhalené. Sadové práce, rovnako ako stavebné sa diali za pochodu a podliehali momentálnym náladám a vkusu majiteľov.
Dôležité mená v histórii parku
Koháryovci a Coburgovci
Dejiny koháryovského rodu sú známe od podkapitána Krupiny a veliteľa Čabradského hradu Imricha Koháryho, ktorý žil v 16. storočí. Jeho syn Peter Koháry (1564 – 1629) sa preslávil v protitutreckých bojoch, získal barónsky titul a v roku 1629 sa stal majiteľom čabradsko-sitnianskeho panstva, do ktorého patrila aj obec Svätý Anton. Jeho syn Štefan I. Koháry ( ? – 1664) bol veliteľom Fiľakovského hradu a hlavným županom Hontianskej župy. O grófsky titul rodiny sa zaslúžil v roku 1685 Štefan II. Koháry. Posledný mužský potomok koháryovského rodu bol František Jozef Koháry (1766 – 1826), kráľovský dvorný kancelár, tajný radca a Hontiansky hlavný župan. Jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela Koháryová sa vydala za príslušníka nemeckého kniežacieho rodu Ferdinanda Juraja Coburga ( 1785 - 1851). Tri generácie Coburgovcov potom obhospodarovali veľký vyženený koháryovský majetok. Na Horehroní vlastnili podniky na spracovanie železnej rudy. Posledným majiteľom kaštieľa vo Svätom Antone bol Filip Coburg (1844 – 1921). Jeho brat Ferdinand sa v roku 1887 stal bulharským panovníkom a v roku 1908 cárom. Veľmi rád chodil na Slovensko, kde sa zdržiaval v poľovníckom zámočku na Prednej Hore a v kaštieli vo Svätom Antone. Liečil sa pravidelne v Piešťanoch v Sliači a Korytnici. Jeho celoživotnou záľubou boli prírodné vedy, botanika, ornitológia a entomológia. Okrem toho bol aj vášnivým poľovníkom a cestovateľom. S obľubou chodieval na Muráň, Sitno a Čabraď. Slovensko definitívne opustil na jeseň v roku 1944. Posledné roky života strávil v nemeckom Coburgu, kde v roku 1948 umrel. Želanie aby bol pochovaný v lone Slovenskej prírody sa mu nesplnilo. Rodina ho pochovala v hrobke v kostole sv. Augustína v Coburgu.
Park tvorí 5 ha centrálnej časti a 25 ha lesoparku. Ako väčšina parkov pri šľachtických sídlach aj tento mal byť kombináciou pravidelnej tzv. francúzskej časti a prírodne-krajinárskej tzv. anglickej časti. Z tej prvej sa zachovalo niekoľko terás s náznakmi výsadby. V anglickej časti sú dodnes zachované 2 umelo-vytvorené jazierka (Horné a Dolné), ktoré sú prepojené vodopádom a kaskádami. Napája ich dômyselný vodný náhon, ktorý privádza vodu pomocou kanála a akvaduktov až spoza kopca.Tento unikátny vodný systém plnil viacero funkcií. Jednak slúžil na zavlažovanie rastlín a tiež jeho reguláciou pri jarnom topení snehu či búrkových zrážkach sa zabraňovalo záplavám v dolnej časti parku či v kaštieli Dodnes sú zachované aj pôvodné kamenné oporné múry a 2 kamenné studničky. V rohu parku je vybudovaná umelá jaskyňa (Grotta), miestnymi obyvateľmi nazývaná „Peklo“. Je to pravdepodobne preto, lebo dym z ohniska tejto jaskyne vychádza prieduchom v lese nad ňou akoby zo zeme. K novodobejším prvkom parku patrí Kaplnka sv. Huberta.
Dochovaná drobná architektúra v parku:
Umelo vytvorená jaskyňa –grotta
Altány
Mostíky
Kaplnka sv. Huberta
V parku je niekoľko nádherných viac ako 100-ročných líp, borovíc, smrekov, bukov a dubov. Pred jaskyňou je torzo z kmeňa Sekvojovca mamutieho. Pri príležitosti narodenia svojho jediného syna Leopolda ho dal vysadiť v roku 1878 Filip Coburg. Tiež je tu vysadených niekoľko nových sekvojovcov a tzv. Hadí smrek.
V zimnom období často schádza ku kaštieľu srnčia a jelenia zver, alebo aj diviaky. Večer počuť sovu a vidieť niektoré druhy netopierov. Častým návštevníkom jazierok sú aj kačky. Prostredie je čisté, preto nie je vzácnosťou vidieť salamandru, alebo aj raka a užovku. Pestrá škála hmyzu - krásnych motýľov a vážiek poteší nielen dušu entomológov
Park je súčasťou expozície Múzea v Svätom Antone a veľmi vhodným spôsobom dopĺňa tu vytvorené expozície – poľovnícku i umelecko-historickú. Park slúži ako oddychová zóna pre návštevníkov múzea, ale aj obyvateľov obce a turistov z okolia. Príležitostne sa v ňom konajú aj rôzne akcie, napr. Dni sv. Huberta, vystúpenia sokoliarov, divadelné predstavenia a pod.. Park je udržiavaný a už niekoľko rokov sa zapája do medzinárodného podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad.
telefónne číslo kaštieľ Svätý Anton: 0915/821973 (sekretariát),
0918/877062 (pokladňa múzea),
info@msa.sk,www.msa.sk
Park je na vlastnú zodpovednosť voľne prístupný počas celého roka. Aktuálne otváracie hodiny do múzea sú na webovej stránke múzea