Park pri zámku v Smoleniciach je cennou a jedinou majstrovskou ukážkou úpravy a tvorby parkovej krajiny v typickom malokarpatskom prostredí. Je to jeden z mála parkov, ktorý nikdy nebol oplotený.
V rokoch 1414 až 1431 Smolenice podliehali Ctiborovi II, ktorý financoval stavbu neskorogotického strážneho hradu. Časť hradu bola postavená už počas vpádov husitov. Hrad patril kráľovi. V 16.storočí sa zo strážneho hradu stalo sídlo malého hradného panstva, ku ktorému patrilo zopár okolitých obci. V tom období bol v rukách Országhovcov, koncom storočia ho vlastnili Erdȍdyovci z Galanty. Počas napoleonských vojen na začiatku 19.storočia zhorela hlavná budova hradu aj s vežou a hrad sa premenil na ruinu. V roku 1864 túto zrúcaninu kúpil Móric Pálffy, ktorý sa rozhodol na tomto mieste vybudovať nový moderný zámok ako rodinné sídlo Pálffyovcov. Aj keď v jednoduchej forme park existoval už v 17. storočí, dokonalejšia úprava lesa na park úzko súvisí najmä so spomínanou kúpou hradu Pálffyovcami v roku 1864. Park vznikol okolo roku 1895 pre potreby odpočinku obyvateľov zámku, ale aj pre hry detí rodiny Pállfiovcov. Pri návrhu parku sa nechali záhradný architekti inšpirovať škótskymi a anglickými lesoparkami. Stavebné práce prebiehali až do roku 1914, ale po vypuknutí prvej svetovej vojny sa zastavili. Zámok zostal nedokončený a rozostavaný až do druhej svetovej vojny. Po roku 1945, keď sa majiteľom zámku po Pálffyovcoch stala Československá republika, ho dostavali a les v okolí parkovo upravili. Projekt výsadby parku však nikdy nebol vypracovaný a k pôvodným porastom sa dosádzali postupne rôzne exotické dreviny
Smolenický zámok s parkom sa nachádzajú na úpätí Malých Karpát na ich východnom svahu, severovýchodne od obce na malom návrší. Park má prírodno-krajinársku kompozíciu. Mohutné diaľkovépriehľady sú dokonalé. Dreviny v okoli zámku sú buď zoskupené do skupín alebo rastú ako solitéry.
V súčasnom parku sa napriek kopcovitému terénu nachádza malý potôčik, ktorý napája umelé jazierko vybudované v roku 1906. Potok nemá trvalý prítok a závisí najmä od bohatosti prameňa a od zrážok. Uvedené jazierko je kompozičným centrom parku. Cestná sieť je pomerne hustá. Komunikácie sú neupravené, nepôsobia dojmom parkových prechádzkových cestičiek,mnohé z nich už zanikli.
Priamo cez park k zámku vás dovedie pohodlná asfaltová cesta. Hovorí sa, že bola vybudovaná za jednu noc kvôli návšteve vtedajšieho najmocnejšieho muža Sovietskeho zväzu Nikitu Chruščova. Pozĺž tejto hlavnej prístupovej ceste sa nachádza zvyšok starej lipovej aleje, ktorá sa postupne obnovuje.
Úprava vstupného nádvoria sa uskutočnila v roku 2004. Hornú terasu tvorí parter lemovaný a vyplnený ornamentálnou kresbou zo strihaného krušpánu vždyzeleného s centrálne umiestnenou novodobou fontánou. Záhony sú vyplnené výsadbou ruží. Parterový trávnik je udržiavaný
V dôsledku dlhoročnej neúdržby a žiadnej podsadby je pôvodný sortiment okrasných drevín značne zredukovaný, zachovali sa iba najodolnejšie. Dnes v parku nájdeme tieto dreviny: jedľu srienistú, jedľu obrovskú, jedľu Nordmannovu či jedľu španielsku. Rastie tu tiež borievka čínska, smrek východný, smrek pichľavý či duglaska tisolistá. Okrem cenných exotických drevín sú v parku zastúpené naše domáce dreviny ako borovica čierna, borovica sosna, smrek obyčajný, tis obyčajný či lipy, brezy, duby a hraby.
Zámok a jeho okolie slúži ako kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Anglický park je plný vzácnych drevín. V kombinácii s utešeným jazierkom vytvárajú ideálne miesto pre prechádzku, či piknik. Pre každého, kto miluje prírodu, sa stáva príjemným miestom na oddych, či už aktívnou alebo pasívnou formou. Stal sa vyhľadávanou lokalitou pre relax, šport, turistiku a cykloturistiku.
Kongresové centrum SAV t.č.: +421 (0) 33/ 5963 232
Park je pre verejnosť otvorený nepretržite. Je voľne prístupný a ako jeden z mála zámockých parkov nebol nikdy oplotený