Očarujúcii prírodný parčík, ktorý prekvapí svojim unikátnym vodným systémom, množstvom exotických druhov stromov či láskyplnou starostlivosťou jeho súčasných majiteľov. Po príjemnej prechádzke v parku sa môžete občerstviť výbornou kávou, zákuskami či inými dobrotami v interiéri samotného kaštieľa.
Kaštieľ dal postaviť Valent Berthóty v rokoch 1623-1630. Jeho meno je vytesané na nadpraží okenného otvoru na poschodí severnej fasády. Staviteľom kaštiela bol Michal Sorger z Prešova a mimoriadne zaujímavé figurálne a rastlinné ornamentálne sgrafitá vytvoril Martin Waxmann. Nachádza sa tu 150 mytologických a historických postáv predstavujúcich antických bohov (Mars, Venuša), hrdinov (Aeneas, Brutus), panovníkov (Flavius, Titus, Trajanus), božské cnosti (Viera, Nádej, Láska), ale aj uhorských kráľov či iné osobnosti (kráľ Ladislav, Matej Huňady , sultán Amurat, Jan Žižka) atd. Postavy sú znázornené v dobových alebo symbolických odevoch. Finálne sgrafitá dopĺňajú rastlinné ornamenty štylizované z ľalií, ruží, klinčekov, listov a hlavičiek puttov (anjelikov). V rokoch 2003 až 2007 boli zreštaurované Jaroslavom Rešovským. Na prednej fasáde kaštieľa vo Fričovciach sa zachoval sgrafitový erb Berthotyovcov – heraldický štít s orlicou a kráľovskou korunou v spodnej časti.
Za hlavného pokračovateľa fričovskej vetvy Ghillányovcov sa považuje Imrich Ghillányi, ktorý na svojich majetkoch uplatňoval najnovšie spôsoby hospodárenia, ako prvý v okolí vlastnil a používal auto. Barón Imrich Ghillányi bol v rokoch 1913-1917 poverený ministrom poľnohospodárstva v Uhorsku. Počas jeho pôsobenia vo Fričovciach dal postaviť parný liehovar a turbína v malej vodnej elektrárni pre potreby kaštieľa a hospodárstva. Jeho syn, barón Alexander, ktorý ostal hospodáriť vo Fričovciach sa oženil s Angelou Pechovou. Manželstvo zostalo bezdetné.
Od roku 1998 sa majiteľom kaštieľa a záhrady stala rodina Tomková, ktorá zobudila túto pamiatku z takmer 40 ročného spánku.
V druhej polovici 19. storočia dal kaštieľ prestavať syn baróna Ghillányiho, rodina tu žila až do roku 1945.
Súčasne s prestavbou kaštieľa dali Ghillányiovci na základoch staršej záhrady založiť prírodno-krajinársky park. Vstupná časť do areálu bola riešená ako kruhová plocha s komunikačným objazdom, v centre kruhovej plochy sa nachádzala studňa. Pôvodne bol park rozsiahlejším komplexom, ktorého stredom pretekal potok.
Park je zo západu a juhozápadu uzatvorený kamenným oporným múrom, ktorý ho oddeľuje od kostola a cintorína. Hlavnou kompozičnou osou parku je prírodný vodný tok a z neho napájaná vodná priekopa s dômysleným vodným systémom a náhonom pre malú vodnú elekráreň,ktorá tu bola postavená začitakom 20.storočia. Vodná línia rozdeľuje park na dve časti: v severnej a severovýchodnej časti prevláda prírodno-krajinársky štýl s jazierkom, rybníkmi a brehovými porastmi, v západnej a juhozápanej časti sú romanticky ladené porastové partie s trávnikovými plochami.
V parku sa kedysi nachádzal ovocný sad, zeleninárske, okrasné i oddychové plochy.
Areál parku z južnej strany vymedzuje aleja z javora mliečneho a pagaštanu konského. Základnú kostru parku vo Fričovciach tvoria listnaté stromy vo veku sto až stodvastať rokov, a to hlavne lipa, pagaštan a javor. Tieto stromy sú doplnené hodnotnými dendrologickými zaujímavosťami, ako sú napr.: paorech jaseňolistý, lipa americká, previsnutá moruša biela, ľaliovník tulipánokvetý, previsnutý jaseň štíhly. Z ihličnatých druhov nájdeme v parku ginko dvojlaločné, smrek pichľavý, cypruštek Lawsonov či tuju obrovskú.
Kaštieľ spolu s parkom je dnes v súkromných rukách a je prerobený na hotel. Park je voľne prístupný pre verejnosť a slúži na relaxáciu obyvateľov a návštevníkov obce. V parku je vybudované aj detské ihrisko s drevenými preliezkami.
Hotel a kaštieľ Fričovce: +421 51 791 10 67
Park je pre verejnosť otvorený nepretržite