Zámocký park Hlohovec

Z histórie

Podľa slov historika Jozefa Urminského: Hradný zámok sa stal majetkom Erdődyovcov a práve počas tohto obdobia sa začína hovoriť o úpravách zámockého areálu. V spojitosti s týmito úpravami najviac rezonuje meno kancelára, grófa Jozefa Erdődyho, štátneho ministra a kancelára cisára Františka II. Jeho veľkolepá prestavba z rokov 1790 – 1800 pozmenila vzhľad kaštieľa a charakter celého zámockého areálu. Jozef Erdődy však nebol úplne prvým členom rodiny, ktorý sa pustil do stavebných úprav hradu a priľahlého okolia. Prvé stavebné zmeny sa uskutočnili už za Juraja Erdődyho, no výrazné zveľadenie panstva nastalo až v rokoch 1769 – 1789, kedy ho spravoval Jurajov syn Ján Nepomuk Erdődy.  K jeho pôsobeniu v Hlohovci sa viaže aj prvá hodnoverná informácia o vzhľade zámockého parku.   

Opis parku

Prvú parkovú úpravu, ktorú nachádzame na mape z 18. storočia dotvárali barokové plastiky a iné kamenné architektonické prvky. Z nich sa dodnes v parku zachovalo pomerne málo, no môžeme sem v každom prípade zaradiť kamennú dosku s latinským nápisom HIC / SPIRO SEPULTUS / QVI NUNQVAM VIXI / DIC HOC LECTURE VIATOR / QVIS SIM EGO (preklad: ,,Tu dýcham, ktorý som nikdy nežil. Povedz pútnik, keď toto prečítaš, kto som ja.“)  Tabuľa je v súčasnosti osadená na budove menažérie za hlohovským kúpaliskom, no jej súčasná pozícia je sekundárna. Pôvodne sa nápis nachádzal pravdepodobne nad prameňom vody za zámkom v časti Šomoď, odkiaľ Erdődyovci čerpali pitnú vodu pre potreby zámku. Budova menažérie postavená zo zmiešaného kamenno tehlového muriva pochádza z 1. polovice 18. storočia, no nie je vylúčené, že vznikla na základoch staršej stavby.

Najrozsiahlejšia úprava zámockého parku sa udiala medzi rokmi 1790 – 1800. V duchu klasicizmu a empíru vznikol celý rad menších architektúr, mnohé chodníky boli vsadené do prostredia existujúceho zalesneného svahu a mali skôr charakter lesoparku. Samotný kaštieľ obklopovali hospodárske budovy, stajne, budova správcu s pivničnými priestormi a od roku 1802 na východnej strane pribudlo empírové divadlo s jazdiarňou (postavenou okolo r. 1800).

Rodina Erdődy zveľaďovala a prebudovávala park aj po nasledujúce desaťročia, veľká rekonštrukcia sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia, kedy pribudli v parku medzi filagóriou a skleníkom terasy. Ďalších opráv sa park dočkal v rokoch 1955, 1957, 1968 a 1982. Niektoré zásahy však boli natoľko nešetrné, že úplne pozmenili vzhľad i funkciu častí parku. Po roku 1989 mesto investovalo finančné prostriedky na jeho čiastočnú revitalizáciu. Otvorenou naďalej zostáva celková koncepcia výsadby a údržby porastov, z ktorých viaceré svojim vekom presahujú obdobie 200 rokov.

Čo by sme počas prechádzok zámockým parkom v Hlohovci rozhodne nemali obísť:
Brány
Do parku sa pôvodne vstupovalo dvoma bránami. Hornou a dolnou. Dolná brána sa nachádzala pri hlavnej ceste a mýtnom domčeku. Svoj význam nadobudla po roku 1727, keď Erdődyovci získali hlohovské panstvo a presunuli hlavnú cestu do Hlohovca aj s vyberaním mýta zo starého mosta pri mestskej štvrti Lúka bližšie k zámockému areálu. Dnešná brána pochádza z 19. storočia, naposledy bola opravovaná v roku 1981. Je zložená z hlavnej brány a malej vstupnej bránky. Po stranách sa nachádzajú murované hranolové vežičky s cimburím a naznačenými imitáciami kľúčových strieľní. Horná brána bola podstatne jednoduchšia, mala železnú konštrukciu a v roku 1867 pri nej postavili budovu strážneho domčeka. Pri jeho výstavbe bol objavený honosne vybavený staromaďarský hrob z 10. storočia. Nálezy z neho, ako napr. strieborné, pozlacované kovanie tašky, nákrčník, mincu a náušnice, sa onedlho po objavení dostali do zbierok Národného múzea v Budapešti, kde ich môžeme obdivovať dodnes.


Skleníky a priľahlé budovy
V 2. pol. 18. storočia v hornej časti zámockého parku vybudovali panský dom pre záhradníka a správcu skleníkov. Nad ním sa nachádzala veľká obdĺžniková stavba skleníka z konca 18. storočia, postavená grófom Jozefom Erdődym. Vo svojej cestopisnej knihe Malebná cesta dolu Váhom sa s obdivom o ňom zmienil aj Alojz Medňanský.
Veľký skleník podľahol v druhej polovici 20. storočia budovateľskému nadšeniu. V roku 1953 ho rozobrali a na jeho mieste vyrástol nový bytový dom.

Druhý menší skleník, zachovaný dodnes na druhej strane cesty bol pôvodne určený na pestovanie ananásov, neskôr sa tu pestovali sadenice kvetov a okrasných stromčekov. Prestavali ho v 2. polovici 19. storočia a rekonštruovali v 2. polovici 20. storočia. Svoju pôvodnú funkciu plní dodnes.

Terasy a altánok (filagória)
Terasová úprava nachádzajúca sa v hornej časti zámockého parku, ktorá býva s obľubou označovaná (nesprávne) ako francúzske terasy je mladšieho dáta. Dve katastrálne mapy Hlohovca z rokov 1856 a 1894 ukazujú, že tento priestor bol úplne inak členený, ako dnes. Východiskovým bodom bol altánok (filagória), pôvodne zrejme jedna z veží starého hradu. Od neho pokračoval chodník šikmo smerom nadol k skleníku cez nízky parkový porast povedľa malej zalesnenej remízky. V lesíku sa chodník rozvetvoval a nižšie pri skleníku zase spájal. Túto koncepciu na prelome 19. a 20. storočia zmenili vybudovaním terás s úplne novým rozložením chodníkov a s fontánou. Čiastočnou rekonštrukciou prešli terasy v 90. rokoch 20. storočia.
Altánok je vo svojom jadre stredovekou stavbou. Podľa výsledkov umeleckohistorického výskumu jeho podzemná časť má neskorogotické jadro. Budova sa nachádza na hrane výrazného terénneho zlomu, z čoho možno usudzovať, že tvorila plášť vonkajšieho hradu. Zrejme to bola jedna z hranolových veží, nachádzajúca sa nad vstupom do hradného areálu. V renesancii ju nadstavili a doplnili arkádou s toskánskymi stĺpmi. Na južnej vonkajšej stene sa nachádza čiastočne zachovaný renesančný maľovaný erb rodiny zo Salmu. V 19. storočí na budove vznikla nová neogotická úprava a stavbička sa stala filagóriou. Pohnuté obdobie prežila v 20. storočí. Najskôr roku 1945, keď sa na zámku po prechode frontu nachádzala sovietska poľná nemocnica, ruskí vojaci v jej suteréne postrieľali nevyliečiteľne chorých pacientov nemocnice nakazených syfilisom. Roku 1953 zavŕšili jej smutný osud, keď stavbu prebudovali a premenili na služobný byt. Aj napriek tomu, terasy s altánkom sú dodnes navštevovaným miestom Hlohovčanov a najmä mladomanželské páry si toto miesto uchovávajú ako peknú kulisu mnohých svadobných fotografií.

Grotta – umelá jaskyňa s vyvieračkou
Drobná kamenná stavba v dolnej časti parku nad zámockým jazierkom. Grottu vybudovali pod prameňom vody, vyvierajúcim z pieskovcovo ílového masívu. V povedomí starých Hlohovčanov sa dlho udržiavala tradícia, že prameň nad grottou má liečivý a uzdravujúci účinok.
Z objektu je historicky najzaujímavejší kamenný reliéf starorímskeho boha mora a riek - Neptúna (alebo tiež starogréckeho Poseidóna) s trojzubcom. V spodnej jeho časti sa nachádza hlava medúzy s otvorom pre odtok vody. Reliéf je dnes súčasťou umelej jaskyne - grotty (v miestnom nárečovom slangu Hlohovčanmi často označovaná ako Kruta) a podľa najnovších výsledkov výskumu je datovaný do 2. pol. 18. storočia
Samotná grotta prešla viacerými prestavbami, pričom dátum jej vzniku možno klásť do druhej polovice 18. storočia. Reliéf Neptúna bol pôvodne osadný bližšie k prameňu a jaskynka mala iný vzhľad, než aký poznáme dnes. Počas prestavby na prelome 19. a 20. storočia urobili nové odvedenie vody z prameňa, jaskyňu nanovo premurovali a kamenný reliéf osadili ku vchodu. Posledné väčšie prestavby a úpravy sa realizovali roku 1982 a 2008. Dôvodom častých rekonštrukcií objektu je skutočnosť, že prameň vody sa vyznačuje mimoriadne vysokou sedimentáciou. Potrubia a odtokové kanáliky voda často zanášala čiastočkami piesku, len v samotnej betónovej nádrži - mušli, nachádzajúcej sa priamo v grotte, sa počas čistenia roku 2008 nachádzala 40 cm hrubá vrstva sedimentu.

Fontána vybudovaná z kameňa pod jaskyňou pochádza z 2. pol. 20. storočia.

Platanová záhrada s jazierkom a amfiteáter
Dátum vzniku veľkej platanovej záhrady, nachádzajúcej sa v dolnej časti zámockého areálu spadá do záveru 18. storočia, kedy zrejme zanikla i staršia baroková úprava parku. Počas tejto prestavby vybudovali umelé jazierko s ostrovčekom, ktorý bol s pevninou spojený dreveným mostíkom. Severným smerom z neho vybieha rameno, pokračujúce bližšie k poliklinike. Pôvodne bolo toto rameno podstatne dlhšie a smerovalo bližšie k Váhu. Tu sa nachádzalo drevené kolo osadené obdobne ako vážske vodné mlyny na člnoch (tzv. hajovoch) a pomocou lopatiek poháňaných prúdom rieky prečerpávalo vodu z Váhu do ramena. Dômyselne stavitelia v parku vyriešili aj odvedenie dažďovej vody z vyššie položených svahov nad vinohradníckou usadlosťou na Balatone. Veľký a hlboký jarok v dolnej časti pri poliklinike prekopali a dažďovú vodu zviedli práve do ramena a odtiaľ do jazierka.

V roku 1956 dobudovali v blízkosti jazierok nový amfiteáter a o rok neskôr aj výčap s bufetom a novým tanečným parketom. Roku 1965 sa tu začalo s výstavbou nového kúpaliska. Po roku 1989 znovu ožil záujem vrátiť parku aspoň tú podobu, akú mal pred rokom 1945. Jazierko bolo vyčistené, chodníky v parku vydláždené, pri nich osadili nové lavičky, smetné koše a na mieste bufetu a tanečného parketu mesto vybudovalo detské ihrisko.
 

Čo v parku rastie a žije

V parku dnes nájdeme lipovú alej , ktorej časť je pôvodná a časť je doplnená o nové druhy. Vek pôvodných stromov v stromoradí sa stanovuje na cca. 150 rokov. Pravidelné výsadby tvoria záhony ruží lemované živým plotom z krušpánov vždyzelených.  Skupina platanov je zaujímavá najmä veľkým počtom jedincov sústredených v jednom priestore. Sú jednými z prvých stromov tohto rodu vysadených na území Slovenska. Vek najstarších jedincov sa odhaduje na 170 – 200 rokov.  K dendrologickým zvláštnostiam patrí aj zakrpatená moruša biela. Úctyhodné rozmery dosahuje strom borovica lesná, ktorá je zapísaná aj do štátneho zoznamu chránených stromov.

Múdre stromy

Súčasné využitie

Park je verejnosti prístupný, stáva sa centrom oddychu a relaxu obyvateľov mesta Hlohovec. Park sa postupne, po častiach revitalizuje a realizujú sa dosadby nových drevín. Územie parku je pravidelne udržiavané. Novotvarom v parku je detské ihrisko, ktoré bolo vybudované neďaleko jazierka.

Kontakt

Mestský úrad Hlohovec: +421 33 73 68 111

Naplánuj si cestu

Otváracie hodiny

Park je pre verejnosť otvorený nepretržite.

V letnej sezóne je otvorený aj zámok, v ktorom sídli Vlastivedné múzeum.

Otváracie hodiny zámku:

Po, Ut - zatvorené,

Str, Štv - 8:00-16:00 hod,

Pia, So, Ne - 10:00-18:00 hod

Prístupnosť parku